Soulajman doulè pandan mete IUD: Sa Ou Bezwen Konnen
Aparèy entra-iterin, oswa IUD, ap vin tounen chwa ki pi popilè pou kontwòl nesans alontèm. Sa kreye yon opòtinite pou pasyan yo ak klinisyen yo gen yon dyalòg amelyore sou malèz ki asosye ak mete IUD ak opsyon pou jere doulè.
Pifò mete IUD fèt nan klinik la, avèk èd medikaman oral tankou ibipwofèn oswa asetaminofèn. Medikaman oral sa yo ka diminye malèz pandan tout pwosesis mete IUD a paske yo antre nan sikilasyon san an epi yo afekte tout kò a. Sepandan, kèk pasyan vle oswa bezwen opsyon adisyonèl pou ede soulaje malèz mete IUD.
“Malgre sa moun ka wè sou rezo sosyal yo, anpil pasyan byen pase ak mete IUD,” di Deborah Bartz, MD, MPH, yon obstetrisyen-jinekològ nan Mass General Brigham. “Men doulè – sitou doulè fanm – kominote medikal la pa rekonèt li ase epi li minimize li.”
An repons a apèl k ap ogmante pou plis transparans konsènan mete IUD ak doulè, Sant pou Kontwòl ak Prevansyon Maladi (CDC) te pibliye nouvo rekòmandasyon pou founisè yo konseye pasyan yo sou opsyon jesyon doulè anvan pwosedi a.
“Rekòmandasyon CDC a se pou nou gen konvèsasyon ki pi ouvè epi ki pi detaye ak pasyan yo sou doulè yo,” di Doktè. Bartz di, ki pran swen pasyan nan Brigham and Women’s Hospital. “Mwen dakò 100% ak rekòmandasyon sa a. Espere sa pral chanje pratik klinik la pou pèmèt doktè yo gen konvèsasyon sa yo, epi pou pasyan yo santi yo plis otorize pou kòmanse konvèsasyon sa yo.”
Ki sa ki IUD yo?
Yon IUD se yon aparèy ki gen fòm T, ki menm gwosè ak yon pyès monnen, ki fèt ak plastik fleksib. Doktè yo mete yon IUD nan iteris la (matris) pou anpeche gwosès, men li kapab ede tou diminye kranp epi fè règ ou koule mwens. IUD yo ka menm trete kondisyon doulè basen tankou andometriyoz epi ede ak chanjman ormonal ki ka rive lè w tranzisyon nan menopoz.
Depann de ki kalite IUD ou jwenn, li ka dire jiska 12 an. Founisè w la ka retire l nenpòt ki lè, epi yon fwa li deyò, ou kapab vin ansent ankò imedyatman.
Gen de kalite prensipal IUD yo:
- IUD òmonal yo. Sa yo bloke espèm pou yo pa rive sou ze w yo swa lè yo fè larim ki nan kòl matris ou a vin pi epè, lè yo anpeche espèm rive sou ze w yo, oswa lè yo anpeche ze yo kite òvèj ou yo. Yo trete tou gwo kranp ak règ ki lou.
- IUD an kwiv. Sa yo vlope nan kwiv, ki anpeche espèm rive sou ze w yo.
IUD yo gen yon pousantaj siksè ki depase 99% nan anpeche gwosès. Kontrèman ak lòt metòd kontrasepsyon, pa gen nesesite pou w sonje pran yon grenn oswa asire w w ap itilize l kòrèkteman.
“Nou te kapab demontre ke IUD yo trè san danje epi fasil pou itilize,” di Doktè. Bartz di. “Pasyan an vini, yo enstale IUD la, epi apre sa, anjeneral, yo ka bliye li.”
Kijan yo mete yon IUD?
Yon founisè dwe mete IUD yo nan klinik la. Anvan yo mete IUD a, enfimyè w oswa doktè w fè yon egzamen basen epi sèvi ak yon enstriman ki rele espèkilòm pou wè kòl matris ou. Lè sa a, yo pase IUD a nan vajen ou ak ouvèti kòl matris ou, anvan yo mete l nan matris ou.
Pou pifò pasyan, mete yon IUD ka pran ant 90 segonn ak 3 minit. Ou ka santi yon kranp ki lejè oswa yon kranp entans pandan pwosesis la, epi nivo malèz ou santi a varye selon chak moun.
“Gen pasyan nou ka rekonèt kòm moun ki gen yon risk potansyèlman pi wo pou yo gen yon ensèsyon ki pran yon ti kras plis tan, e poutèt sa, yon ensèsyon ki pi mal alèz,” Doktè. Bartz di. Sa ka rive akòz anatomi yo ak gwosè matris yo, oswa si yo te sibi yon trauma ki afekte eksperyans yo ak egzamen basen.
Founisè w la ka itilize lòt teknik pou ede ak ensèsyon IUD a, tankou imaj sonografi. “Nou ka wè ki jan matris la pozisyone epi gen asistans vizyèl sa a pou nou mete IUD a, avèk pi piti malèz posib,” li di.
Dyagram sistèm repwodiktif fi a avèk yon IUD an plas.
Yon IUD ormonal oswa yon IUD an kwiv yo mete nan matris la ka anpeche gwosès.
Lè w nan klinik la, se pa moman pou w ap chèche fè plezi, oswa pou w ap eseye vin yon ‘bon pasyan’ paske w pè deranje pèsonn. Pasyan yo ta dwe santi yo gen pouvwa epi yo ta dwe ouvè sou sa y ap panse ak sa k ap fè yo nève.
Deborah Bartz, MD, MPH
- Obstetrician-Gynecologist
- Mass General Brigham
Soulajman doulè IUD
CDC a rekòmande kounye a pou founisè yo gen konvèsasyon ki pi transparan sou malèz oswa doulè potansyèl ki asosye ak ensèsyon IUD. Si w ap konsidere mete yon IUD, ou menm ak doktè w ta dwe diskite sou opsyon jesyon doulè ki disponib pou ou.
Depann de klinik la, opsyon soulajman doulè pou ensèsyon IUD ka gen ladan:
- Medikaman doulè oral, tankou ibipwofèn
- Espre oswa jèl lidokayin nan kòl matris la
- Blòk para-sèvikal oswa piki lidokayin nan kòl matris la
- Sedasyon
Doktè. Bartz eksplike ke gen kèk ensètitid si opsyon soulajman doulè sa yo fè pasyan yo santi yo pi byen an jeneral. Piki lidokayin ka kreye malèz poukont yo, paske doktè yo mete yo nan kòl matris la avèk yon zegwi.
Nouvo rekòmandasyon CDC a te enkli 6 etid ki te konpare pasyan ki te resevwa plis soulajman doulè pou mete IUD ak sa yo ki pa t resevwa. Mwatye nan etid sa yo te montre pasyan yo te benefisye de soulajman doulè, epi lòt mwatye a te montre pa t gen okenn benefis.
“Sa mande yon konvèsasyon ak pasyan an konsènan ki priyorite ak valè yo genyen. Gen kèk pasyan ki santi yo trè fèm sou jwenn yon piki lidokayin, lòt moun santi yo fèm kont li,” Doktè Bartz di.
Ensèsyon IUD ak enkyetid
Akòz konvèsasyon k ap grandi sou doulè lè w ap mete yon IUD, gen kèk moun ki ka ezite mete yon IUD.
Doktè. Bartz di kèk nan sa a gen rapò ak yon “prejije negatif” ki afekte anpil metòd kontrasepsyon. Nan konvèsasyon chak jou ak sou rezo sosyal yo, moun gen plis chans pou yo pale sou bagay negatif k ap afekte yo. “Nou pa gen tandans pale sou bagay nou pa aktivman reflechi sou yo,” Doktè Bartz eksplike. “Si yon bagay ap byen pase, tankou si ou pa bezwen reflechi sou kontrasepsyon ou, lè sa a ou p ap nesesèman pale de sa nan konvèsasyon.”
Pasyan ki santi enkyetid konsènan ensèsyon an ak sa li pral santi kapab gen yon eksperyans ki pi negatif. Pale ak doktè ou sou ensèsyon IUD anvan pwosedi a ka ede diminye yon pati nan enkyetid la.
“Trete enkyetid yon moun ka gen yon rezilta dirèk sou pèsepsyon yo genyen sou doulè pandan y ap mete yon IUD,” li di. “Anpil pasyan ki vini ak enkyetid konsènan malèz pwosedi a souvan di m apre sa ke li te pi fasil pase sa yo te espere.”
Efè segondè IUD yo
Doktè. Bartz fè remake ke IUD yo anjeneral gen mwens efè segondè konpare ak lòt fòm kontrasepsyon. Sa a sitou paske aparèy la plase dirèkteman kote ògàn repwodiktif ou yo ye. Lòt kontrasepsyon, tankou grenn oswa piki, ka lakòz efè ki pi gaye nan tout kò ou.
Kò ou ka bezwen kèk tan pou abitye ak IUD ou a, kidonk efè segondè negatif yo anjeneral disparèt apre premye kèk mwa. Efè segondè yon IUD ka gen ladan:
- Kranp oswa doulè nan do pandan kèk jou apre yo fin mete IUD a
- Règ iregilye
- Pèt san ant de règ
- Règ ki pi abondan oswa ki dire pi lontan, ak kranp ki pi rèd pandan règ ou (anjeneral sèlman ak IUD ki fèt ak kwiv)
Si ou gen enkyetid konsènan efè segondè posib, pale ak doktè ou. Yo ka ba w konsèy plis pèsonalize sou ki IUD ki apwopriye pou ou, epi kijan pou jere nenpòt efè segondè ou ta rankontre.
Fè konvèsasyon ouvè ak doktè w.
Si w enterese pou mete yon IUD men ou ezite akòz enkyetid sou doulè, Doktè Bartz rekòmande pou w pran yon randevou pou w pale ak founisè swen sante w la. “Eksprime ezitasyon sa a epi pale trè klè sou ki opsyon klinik la ofri.”
Nouvo rekòmandasyon ki soti nan CDC yo se yon etap enpòtan pou gen diskisyon ki pi ouvè epi ki pi onèt sou doulè ant doktè ak pasyan. W ap gen anpil chans pou w viv yon eksperyans ki pi bon si w byen konprann opsyon w yo epi w poze kesyon pou w pran desizyon enfòme sou swen w.
“Lè w nan klinik la se pa moman pou w ap chèche fè moun plezi, oswa pou w ap eseye vin yon ‘bon pasyan’ paske w pè deranje pèsonn,” Doktè Bartz di. “Pasyan yo ta dwe santi yo gen pouvwa epi yo dwe pale san pwoblèm sou sa y ap panse ak sa k ap fè yo enkyete.”