false

Blesi estrès nan zo: Prevansyon ak Rekiperasyon

Yon kourè aktif deyò pandan otòn
/content/dam/unified-xwalk/cf/providers/3001854

Yon blesi estrès nan zo ka afekte nenpòt pati nan yon zo — anvlòp zo a oswa mwèl zo a (tisi mou andedan zo yo) ka anfle, oswa pati di nan zo a ka kase.

Blesi sa yo gen menm kòz fondamantal la. “Yo se blesi ki soti nan twòp itilizasyon — zo a pa gen ase tan pou l refè apre estrès yo mete sou li. Estrès lakòz blesi pwogresif nan zo a avèk tan,” eksplike Haylee E. Borgstrom, MD, yon espesyalis medsin espòtif nan Mass General Brigham.

Blesi estrès nan zo afekte yon pakèt moun aktif, soti nan atlèt pwofesyonèl, atlèt lekòl segondè ak atlèt inivèsite rive nan moun ki fè egzèsis nan wikenn. An reyalite, jiska 20 % blesi yo trete nan klinik medsin espòtif yo se ka zo kase akòz estrès.

Faktè risk pou blesi estrès nan zo

Pifò moun ki gen yon blesi estrès nan zo remake doulè a ap vin pi mal plis yo itilize zo ki afekte a, Doktè. Borgstrom di. Zo ki gen plis chans pou yo soufri blesi estrès depann de espò oswa aktivite w, ak pati nan kò a ki pi itilize yo. “Konprann faktè risk komen yo pèmèt doktè yo veye pou pwoblèm potansyèl yo epi konsantre sou prevansyon,” li ajoute.

Blesi sa yo pi komen nan moun ki patisipe nan sèten espò:

  • Kouri, mache ak espò ki gen enpak ki enplike janm yo ka lakòz blesi nan anch, femir, tibya oswa pye.
  • Softball, bezbòl, tenis, eskrim ak volebòl, kote yo itilize bra yo twòp, ka mete estrès sou koud.
  • Gòlf ak rame nan bato, ki mande pou w fè menm mouvman an plizyè fwa ak pati mitan kò a, ka lakòz zo kòt kase.

Risk pou blesi depann tou de fason ou nouri kò w ak fason ou itilize l, Doktè. Borgstrom di. Konpòtman ki ka kontribye nan yon ka zo kase akòz estrès gen ladan:

  • Twòp antrennman, tankou kouri anpil kilomèt pa semèn oswa ogmante egzèsis twò vit
  • Fè egzèsis sou sifas ki di tankou siman ak asfalt ki absòbe mwens enpak
  • Feblès nan misk ak misk ki pa ase fò pou sipòte chaj la
  • Zo frajil ki gen rapò ak pwoblèm sante tankou osteyopowoz, mank vitamin D oswa twoub nan fason moun manje
  • Move nitrisyon oswa twò piti kalori pou bay ase enèji

Si yon bagay fè w mal, pran yon poz nan aktivite w abitye fè a epi eseye yon lòt bagay, epi gade kijan w santi w.

Haylee E. Borgstrom, MD

  • Sports Medicine Specialist, Mass General Brigham

Pwoteje tèt ou kont zo kase akòz estrès

Si ou se yon moun ki aktif epi ou enkyete w sou risk pou zo ou sibi twòp estrès, ou ka pran kèk etap senp pou pwoteje tèt ou kont blesi. Doktè. Borgstrom sijere:

  • Bon nitrisyon: Bay kò ou bon jan kantite enèji li bezwen, avèk ase kalori pou soutni aktivite ou.
  • Fè divès kalite egzèsis: Eseye espò ki travay diferan pati nan kò a. Egzèsis kote w sèvi ak pwa oswa lòt rezistans ede w ranfòse misk ki soutni zo yo epi diminye presyon sou yo.
  • Repoze epi refè: Sa ka senp tankou fè egzèsis yon jou sou de, oswa sa ka mande plis repo, tankou pran kèk semèn konje ant sezon espò yo.
  • Sispann lè li fè mal: Nouvo doulè oswa doulè ki vin pi mal piti piti se kò w k ap di w w ap fè egzèsis twòp. “Si yon bagay fè w mal, pran yon poz nan aktivite w abitye fè a epi eseye yon lòt bagay, epi gade kijan w santi w,” Doktè Borgstrom konseye.

Evalye epi geri blesi estrès nan zo

Si ou sispèk yon blesi ki soti nan twòp itilizasyon ap lakòz doulè ki gen rapò ak aktivite ki pa disparèt ak repo, Doktè Borgstrom rekòmande pou w pran yon randevou ak yon espesyalis nan medsin espò.

Doktè w la pral:

  • Evalye faktè risk ki kache yo
  • Fè yon egzamen fizik
  • Teste fòs misk yo

Souvan, doktè w la ka fè dyagnostik la nan biwo a san lòt tès. “Yon radyografi, yon MRI, ak analiz san ka nesesè si rekiperasyon an pa pwogrese jan nou espere ak repo apwopriye,” Doktè Borgstrom di.

Doktè w la ka sijere w pran yon poz nan espò oswa aktivite ki lakòz blesi a, ansanm ak terapi fizik oswa yon pwogram egzèsis lakay. Gen kèk blesi ki mande pou w sèvi ak yon bòt pou mache oswa beki pou retire presyon sou zo a epi pèmèt li geri.

Anjeneral, anfle nan anvlòp zo a oswa nan mwèl zo a pran anviwon 4 a 6 semèn pou geri. Yon ka zo kase akòz estrès ka fè w soti nan jwèt la pandan plizyè mwa. Avèk bon swen, pifò moun geri anba blesi ki soti nan twòp itilizasyon epi yo rekòmanse fè tout aktivite yo piti piti.

“Si li pa geri avèk letan oswa si ka zo kase a nan yon zòn ki gen gwo risk, ou ka bezwen operasyon pou repare zo a,” Doktè Borgstrom di. Nan ka sa a, yo mete broch oswa lòt materyèl andedan kò a atravè ka zo kase a pou sipòte zo a pandan l ap geri.

“Objektif la se pèmèt blesi a geri pou w ka retounen nan espò w la,” Doktè Borgstrom di. “Plis nou okipe yo bonè, se plis y ap geri vit.”

primary
internal
Aprann plis sou sèvis Medsin Espò Mass General Brigham yo
/content/unified-xwalk/ht/services/sports-medicine