Pratike Sekirite kont Dife nan Ivè
Pa gen anyen ki pi bèl ke chita alèz bò kote yon dife k ap boule nan yon nwit ki frèt. Mwa ivè yo ka difisil pou plizyè rezon, tankou depresyon sezonye ki lye ak mwens limyè lajounen, ak tanperati k ap bese ki fè li difisil pou rete cho lè gen yon tanpèt oswa yon gwo jèl. Se pa etonan anpil moun chèche chalè yon dife lakay oswa limyè bouji pou eklere nwit ivè yo.
Malerezman, ogmantasyon itilizasyon chemine, bouji, ak aparèy elektrik vle di tou dife lakay ak anpwazonman monoksid kabòn pi komen pandan mwa ivè yo.
Aprann kijan pou kenbe fanmi w an sekirite ivè sa a ak konsèy John Schulz, MD, PhD, yon chirijyen Mass General Brigham ak direktè medikal Sant Boule nan Massachusetts General Hospital.
Konsèy sou sekirite kont dife
“Li esansyèl anpil pou moun gen alam lafimen ak detektè monoksid kabòn k ap fonksyone nan kay yo,” di Doktè. Schulz eksplike.
Alam lafimen yo ta dwe enstale sou chak etaj lakay ou, ak sousòl la, ak youn anndan chak chanm. Detektè lafimen yo ka konekte dirèkteman nan sistèm elektrik yon kay oswa fonksyone ak pil, nan ka sa a pil yo ta dwe teste regilyèman. Yon bon moman pou sonje fè sa se lè lè a chanje nan prentan ak otòn. Si pil yo bezwen ranplase, asire w ou sèvi ak bon kalite a pou mak ak modèl detektè lafimen ou an.
Chak fanmi ta dwe gen yon plan evakyasyon dife epi revize li regilyèman. “Gen kèk kay ki pi konplike pase lòt, men li esansyèl pou tout moun nan fanmi an konnen ki jan y ap fè pou yo soti nan kay la, kiyès ki responsab pou ede manm ki pi jèn yo nan fanmi an, epi ki kote n ap rankontre yon fwa nou fin soti deyò,” Doktè Schulz eksplike.
Si yon dife rive, sòti imedyatman dapre plan evakyasyon w lan epi kite tout afè w dèyè. Sekirite w pi enpòtan ke nenpòt nan byen w yo.
Anpeche dife elektrik
Si kay ou bezwen travay elektrik, li pi bon pou itilize yon elektrisyen pwofesyonèl pou asire w tout bagay respekte kòd elektrik la. Pa janm branche aparèy ki pwodui chalè, tankou aparèy chofaj oswa fou pen, nan yon blòk priz oswa yon fil alonj, epi pa twò chaje priz yo.
Gid prevansyon yo di pou kenbe timoun piti yo omwen 3 pye lwen recho a. Mwen panse yon pi bon gid, si sa posib, se kenbe timoun yo deyò kizin nan nèt lè gen bagay k ap kwit.
John Schulz, MD, PhD
- Surgeon and Medical Director, Mass General Burn Center, Mass General Brigham
Sekirite nan kizin nan
Anpil dife kòmanse nan kizin nan. “Ou ka imajine yon fanmi ki okipe, ak paran k ap kwit manje epi timoun yo k ap kouri nan kay la, epi li fasil pou yon bagay rive,” Doktè Schulz di. “Gid prevansyon yo di pou kenbe timoun piti yo omwen 3 pye lwen recho a. Mwen panse yon pi bon gid, si sa posib, se kenbe timoun yo deyò kizin nan nèt lè gen bagay k ap kwit.”
Kit ou se yon chèf ki gen eksperyans oswa ou apèn kapab fè yon moso pen griye, sonje sa ki vini aprè yo:
Anpeche dife ak boule nan kwizin nan
Men sa ou ka fè:
- Kenbe yon aparèy pou etenn dife nan yon kote nenpòt moun ka jwenn li fasil.
- Pa janm kite recho a san siveyans pandan w ap kwit manje.
- Lè sa posib, sèvi ak brilè ki dèyè yo sou recho a, epi toujou vire manch chodyè ak kaswòl yo anndan, pou timoun yo pa ka frape yo fasil oswa pran yo.
- Kenbe nenpòt atik ki ka pran dife, tankou napkin oswa tovèl asyèt, lwen recho a.
- Pa mete manch rad ki long epi ki lach lè w ap kwit manje. Yo ka pran dife fasil. Si rad ou pran dife, sonje fraz sekirite klasik la—kanpe, lage kò w atè, epi woule.
- Si w ap fè manje nan yon plato aliminyòm jetab, fè atansyon lè w ap retire l nan fou a epi soutni l anba pou sa ki cho yo pa gaye.
Si yon dife kòmanse sou recho a:
- Evite deplase chodyè oswa kaswòl ki pran dife a.
- Mete yon kouvèti sou chodyè a oswa kaswòl la. Pa vide dlo sou li, sitou si gen grès ladan l. Sa ki ladan l yo ka sote, sa ki ka lakòz boule oswa fè dife a gaye. Olye de sa, mete yon kouvèti sou chodyè a epi fèmen recho a.
Si yon dife kòmanse nan fou a:
- Fèmen fou a epi kenbe pòt la fèmen. San oksijèn, dife a ap etenn.
- Asire w gan fou yo sèch anvan ou manyen nenpòt manch cho.
- Fè atansyon lè w ap itilize aparèy tankou fritez ak chodyè presyon. Asire w ou li epi swiv enstriksyon yo avèk anpil atansyon.
Sekirite lè w ap chofe manje
Chak sous chalè bezwen yon perimèt sekirite ki gen omwen 3 pye, sa enkli aparèy chofaj, radyatè, chemine andedan kay la, ak Babekyou ak twou dife. Si w gen timoun piti oswa bèt kay, anvizaje enstale yon baryè sekirite.
“Anons sèvis piblik mwen an se ankouraje moun pou yo pa bwè bwason ki gen alkòl bò kote yon twou dife oswa yon gwo dife,” di Doktè. Schulz di. “Sa se yon lòt sous blesi ki kontinye rive souvan nou wè nan inite pou moun ki boule yo. Moun renmen rasanble bò kote yon dife louvri, men apre yo fin bwè kèk bwason, yo vin maladwat epi yo pa fè ase atansyon, epi yo vrèman regrèt sa.”
Anvan ou al dòmi pou lannwit lan, asire w tout dife byen etenn.
Sekirite balèn
“Balèn pa ta dwe janm limen san siveyans oswa toupre lòt bagay ki ka pran dife, epi yo ta dwe mete yo byen solid pou yo pa ka tonbe,” di Doktè. Schulz eksplike. “Mwen te gen pasyan ki boule akòz balèn nan tout kalite sitiyasyon, men yon balèn k ap tonbe kapab lakòz yon dife nan kay tou.”
Li enpòtan anpil tou pou kenbe koresponn, brikè, ak balèn lwen timoun. Tout balèn ta dwe etenn anvan ou al dòmi.
Sekirite monoksid kabòn
Monoksid kabòn se yon gaz envizib ki san odè. Li pwodui lè konbistib fosil yo boule, tankou nan yon jenaratè oswa yon chemine. Ekspozisyon ak monoksid kabòn kapab mòtèl.
“Te gen kèk lanmò trajik akòz monoksid kabòn pandan mwa ivè yo ki te kapab fasilman evite,” di Doktè. Schulz eksplike. Menm jan ak detektè lafimen, chak kay ta dwe gen detektè monoksid kabòn k ap fonksyone.
Men kijan pou kenbe fanmi w an sekirite kont anpwazonman:
- Asire w sistèm chofaj ou, aparèy chofaj dlo ou, ak nenpòt lòt aparèy ki mache ak lwil, gaz, oswa chabon byen sèvis ak byen konsève.
- Pa janm pote yon jenaratè oswa yon aparèy pou kwit manje ak flanm dife andedan kay ou.
- Asire w recho w, chemine w, ak tiyo chemine w byen netwaye epi byen vantile.
Rezime Sekirite
Asire w tout manm fanmi w ak moun k ap viv lakay ou konnen konsèy sekirite sa yo anvan ou chita konfòtab devan dife a, kwit yon repa ansanm, oswa limen balèn santi bon ou pi renmen an. Si tout moun kenbe konsèy sa yo nan tèt yo, ou ka diminye anpil risk pou gen dife.