false

Kijan pou w kite sigarèt elektwonik

Kontribitè
Nancy Rigotti, MD
Yon moun ki chita sou yon ban nan pak, k ap kenbe yon sigarèt elektwonik ak yon telefòn.

Sigarèt elektwonik yo ap vin pi popilè, sitou pami jèn yo. Sant pou Kontwòl ak Prevansyon Maladi (CDC) sijere prèske 6% elèv lekòl mwayen ak segondè nan Etazini ap fimen sigarèt elektwonik kounya.

Vap, yo rele yo plis fòmèlman sigarèt elektwonik, se aparèy moun itilize pou respire ayewosòl ki gen nikotin ak lòt sibstans. Nikotin se yon sibstans ki depandan, kidonk ou ka gen difikilte si ou vle sispann fimen sigarèt elektwonik.

“Sispann fimen sigarèt elektwonik ka difisil, men ou ka reyisi,” se sa Nancy Rigotti, MD, yon doktè swen prensipal nan Mass General Brigham di. Kite itilize sigarèt elektwonik se yon pwosesis. Si ou vle sispann, gen anpil resous ki disponib sou wout la pou ede w reyisi.”

Doktè. Rigotti te fonde epi dirije Sant Rechèch ak Tretman Tabak nan Massachusetts General Hospital. Li pataje pi bon fason pou sispann fimen sigarèt elektwonik, avantaj yo, konsèy pou paran yo ede timoun yo, epi li reponn kesyon yo poze souvan sou fimen sigarèt elektwonik.

Ki pi bon fason pou kite fimen sigarèt elektwonik?

Moun ki fimen sigarèt elektwonik souvan vin depandan de nikotin, menm jan ak moun ki fimen sigarèt. Lè yo kite fimen sigarèt elektwonik, yo devlope sentom retrè nikotin ki fè li difisil pou sispann. Sentom tipik yo se:

  • Anvi fimen sigarèt elektwonik
  • Ajitasyon
  • Iritabilite
  • Difikilte pou konsantre ak dòmi

Jere sentom sa yo se yon pati enpòtan nan pwosesis la, men se pa sèlman sa. Fimen sigarèt elektwonik, tankou fimen, se yon konpòtman ou aprann epi ou dwe dezaprann li. Ou dwe idantifye ki evènman oswa santiman ki deklanche anvi pou w fimen sigarèt elektwonik epi jwenn lòt fason pou jere estrès ki ka deklanche w.

Kite fimen sigarèt elektwonik ka pi fasil lè ou gen yon plan.

Yon premye etap enpòtan se reflechi sou rezon ki fè ou vle sispann fimen sigarèt elektwonik. Petèt ou ta renmen santi w pi an sante, ekonomize lajan, kase adiksyon ou ak sigarèt elektwonik, oswa anpeche yo afekte relasyon ou oswa travay ou. Konnen sa k ap pouse w sispann ka bay fòs ak motivasyon pou ede w reyisi nan vwayaj sispann ou an.

Prepare w pou kite fimen sigarèt elektwonik.

Li enpòtan pou prepare w anvan ou sispann, konsa w ap okouran de anvi, emosyon, ak bezwen ou ka fè eksperyans.

Si ou vle sispann vape, CDC sijere itilize youn oswa plizyè nan sa ki annapre yo pou ede w:

  • Pale ak founisè swen sante prensipal ou (PCP). Founisè w la ede w kreye yon plan pou kite ki pi bon pou ou. Yo ka konekte w ak resous epi kenbe w responsab. Yo ka konseye w tou si ou ka benefisye de itilizasyon medikaman pou jere retrè nikotin ak anvi.
  • Fè yon plan pou kite. Mete objektif ou epi kreye yon plan pou ede w rete sou bon chemen an. Yon plan pou kite ka gen ladan l fikse yon dat pou kite, konprann konbyen sigarèt elektwonik ap koute w, defini sa ki deklanche w, epi prepare fason pou fè fas ak retrè nikotin.
  • Pran mezi pou jere retrè nikotin. Jwenn sipò nan men zanmi, fanmi, ak ekspè ka ede w jere anvi epi kenbe w responsab. Ou ka distrè tèt ou tou lè ou santi anvi fimen sigarèt elektwonik lè w leve epi fè yon ti mache oswa lè w pran yon ti goute ki an sante pito. Retire tout sigarèt elektwonik nan anviwònman w epi pa pèmèt lòt moun fimen oswa vape lakay ou ede tou. Si ou te konn fimen sigarèt epi ou te chanje pou vape pou w sispann fimen, pran yon angajman fèm pou pa retounen nan sigarèt si ou gen anvi nikotin oswa lòt difikilte pou sispann vape.
  • Konsidere itilize pwodwi ranplasman nikotin. Patch nikotin, gòm oswa pastiy ede moun ki fimen sispann fimen lè yo diminye anvi nikotin ak sentom retrè. Yo kapab diminye sentom retrè nikotin tou nan moun ki fimen sigarèt elektwonik. Pandan Administrasyon Manje ak Medikaman (Food and Drug Administration,FDA) pa bay lisans pou pwodwi sa yo espesyalman pou trete fimen sigarèt elektwonik, yon revizyon Cochrane resan montre prèv yo ede diminye anvi epi yo ka fè li pi fasil pou moun ki vape sispann.
  • Pale ak yon konseye. Yon antrenè pou sispann fimen sigarèt elektwonik ka ede w fè fas ak anvi ak bezwen epi jere sitiyasyon estrès. Konsèy ak medikaman ka ogmante chans ou genyen pou w reyisi sispann.
  • Itilize lòt sistèm sipò. Si ou gen difikilte ak fimen sigarèt elektwonik, ou ka kontakte The EX Program. Li ofri mesaj tèks ak sipò pou ede w sispann fimen sigarèt elektwonik. Lòt pwogram sipò yo enkli 1-800-QUIT-NOW, yon liy asistans nasyonal ki konekte moun ak resous, pwogram lokal, ak konseye. Ou kapab vizite lòt resous gratis sou entènèt tou nan men CDC oswa smokefree.gov.

Chit rive pou anpil moun, sitou pandan moman estrès. Yo pa siy echèk. Si ou chite, sa ki pi enpòtan se retounen sou bon chemen an epi sispann fimen sigarèt elektwonik pi vit posib.

Nancy Rigotti, MD

  • Doktè Swen Prensipal, Mass General Brigham

Ki avantaj ki genyen nan sispann fimen sigarèt elektwonik?

Pandan syantifik yo ap travay pou konprann avantaj kout ak alontèm ki genyen nan sispann fimen sigarèt elektwonik, kite fimen sigarèt elektwonik ka ede w:

  • Evite vin depandan sou nikotin.
  • Ekonomize lajan w depanse nan sigarèt elektwonik.
  • Pwoteje tèt ou kont nenpòt risk sante alontèm ki enkoni nan fimen sigarèt elektwonik, ki toujou ensèten.

Konbyen tan sa pran pou sispann fimen sigarèt elektwonik?

Chanje nenpòt konpòtman se yon pwosesis ki pran tan, anjeneral plizyè mwa. Sentòm retrè nikotin yo diminye nan kèk semèn, men anvi w pou w pran yon sigarèt elektwonikka dire pi lontan.

“Gen anpil moun ki konn fè erè, sitou pandan moman estrès. Yo pa siy echèk,” Doktè Rigotti ensiste. “Kite fimen sigarèt elektwonik se yon pwosesis aprantisaj pou w viv san sigarèt elektwonik. Si ou chite, sa ki pi enpòtan se retounen sou bon chemen an epi sispann fimen sigarèt elektwonik pi vit posib. E kèlkeswa sa k rive, pa fimen sigarèt.”

Kijan pou w pale ak yon adolesan k ap fimen sigarèt elektwonik

Si w se yon paran ki enkyete w pou adolesan w k ap fimen sigarèt elektwonik, konnen gen bagay ou ka fè pou pwoteje yo kont risk fimen sigarèt elektwonik ak nikotin.

Asosyasyon Ameriken pou Poumon (American Lung Association) bay yon gid pou ede paran yo aprann kijan pou pale ak adolesan k ap fimen sigarèt elektwonik. Men kèk etap ou ka pran pou kenbe bon kominikasyon epi ede pitit ou sispann:

  • Enfòme tèt ou anvan. Aprann sou rezon ki fè adolesan yo fimen sigarèt elektwonik. Anjeneral, zanmi yo ki fimen sigarèt elektwonik enfliyanse yo, oswa yo jis vle fè eksperyans ak yon bagay nouvo.
  • Pratike pataje enkyetid ou yo. Pale ak adolesan w lan sou abitid fimen sigarèt elektwonik ka difisil. Ekri oswa pale sou pwen ki pi enpòtan ou vle fè yo. Antisipe fason pitit ou a ka reyaji epi planifye pou gide yon konvèsasyon reflechi san jijman.
  • Kreye yon espas ouvè epi an sekirite pou pale. Rete kalm epi ofri yon anviwònman relaksan pou pitit ou a pa santi li nan pwoblèm. Mande pitit ou a poukisa li te kòmanse epi kijan fimen sigarèt elektwonik fè l santi.
  • Mete tèt ou nan plas adolesan ou a. Konsidere presyon yo ka ap fè fas epi montre senpati.
  • Koute epi rekonèt pèspektiv pitit ou a. Adolesan yo pi dispoze pataje panse ak enkyetid yo lè ou konfime santiman yo epi ba yo espas pou pale avè w ouvètman.
  • Ofri èd. Pandan ou ka pa konnen egzakteman kijan pou ede pitit ou a sispann fimen sigarèt elektwonik, vini prepare ak kèk solisyon. Egzanp, si yo fimen sigarèt elektwonik akoz estrès lekòl oswa presyon kanmarad, pale sou opsyon ki sen yo ka itilize pou jere estrès ak presyon nan lavi yo. Entèvansyon atravè mesaj tèks tankou The EX Program ka ede jèn moun sispann fimen sigarèt elektwonik tou.

Sonje kontakte yon pedyat oswa yon doktè si w enkyete w pou sante pitit ou a. Yo ka pataje estrateji ak resous pou ede pitit ou a sispann fimen sigarèt elektwonik avèk siksè oswa anpeche yo kòmanse.

FAQ sou fimen sigarèt elektwonik

Èske fimen sigarèt elektwonik pi an sekirite pase fimen sigarèt?

Wi. Moun ki fimen sigarèt elektwonik ekspoze a mwens pwodui chimik pase moun ki fimen sigarèt. Lafimen sigarèt la, pa nikotin nan, lakoz kansè ak maladi kè ak poumon ki ka touye moun. Pou yon moun ki deja fimen sigarèt, chanje nèt pou sigarèt elektwonik ka ede yo sispann fimen epi redwi risk sante yo konsiderableman.

“Men nikotin se yon dwòg ki bay depandans,” Doktè Rigotti di. “Gen kèk prèv ki montre moun ki fimen sigarèt elektwonik gen plis sentom enkyetid ak depresyon, byenke nou pa konnen si se sigarèt elektwonik ki lakoz sentòm sa yo. Konklizyon an: Pou moun ki pa fimen, pa gen okenn rezon pou fimen sigarèt elektwonik epi riske vin depandan de nikotin.”

Ki risk sante ki genyen nan fimen sigarèt elektwonik?

Gen bezwen plis rechèch pou doktè yo konprann efè sante a kout tèm ak a long tèm nan fimen sigarèt elektwonik. Sepandan, CDC deklare pa gen okenn pwodui tabak ki san danje, enkli sigarèt elektwonik, epi li rekòmande pou adilt ki pa janm fimen oswa itilize pwodui tabak anvan pa ta dwe kòmanse fimen sigarèt elektwonik.

Ki fason pou limite konsomasyon nikotin?

Pi bon fason pou limite konsomasyon nikotin se sispann fimen sigarèt elektwonik oswa fimen tabak. Pandan w ap eseye sispann, li ka ede w achte yon pwodui vape ki gen mwens nikotin oswa mete limit sou kantite sigarèt elektwonik ou fimen (tankou kantite pods chak jou oswa kantite souf pandan chak sesyon sigarèt elektwonik). Evite fimen sigarèt elektwonik san rete tout jounen an epi limite kote w ap fimen sigarèt elektwonik. Sèvi ak pwodui nikotin tankou patch, chiklèt oswa pastiy ka ede w diminye kantite nikotin w ap konsome ak tan, pou ede jere anvi ki vini ak retrè nikotin. Pale ak doktè w sou pwodui ranplasman nikotin pou w wè si yo bon pou ou.

primary
internal
Jwenn konsèy pou kite fimen
/content/unified-xwalk/ht/health-wellness/tips-to-quit-smoking