false

Konsèy pou sispann fimen

Kontribitè
Nancy Rigotti, MD
De mesye ki pi gran k ap mache deyò avèk boutèy dlo, y ap ri ansanm.

Ou ta ka asosye fimen sigarèt ak maladi nan poumon oswa kansè nan poumon. Men fimen ka fè mal prèske tout ògàn nan kò a, depi nan kè a rive nan ògàn ki sèvi pou fè pitit yo.

Pousantaj moun k ap fimen sigarèt te bese soti nan 20.9 % an 2005 pou rive nan 11.5 % an 2021, dapre Sant pou Kontwòl ak Prevansyon Maladi (CDC). Chanjman sa a se akòz yon pi bon konpreyansyon sou domaj fimen lakòz ak kanpay sansibilizasyon piblik yo. Sepandan, fimen rete yon gwo pwoblèm sante piblik Ozetazini. CDC a rapòte fimen sigarèt touye plis pase 480,000 Ameriken chak ane.

“Fimen sigarèt se prensipal kòz lanmò ki ka evite Ozetazini, epi moun ki fimen pèdi jiska 10 ane esperans lavi konpare ak moun ki pa fimen,” di Nancy Rigotti, MD, yon doktè swen prensipal nan Mass General Brigham. Doktè Rigotti te fonde epi dirije Sant Rechèch ak Tretman Tabak nan Massachusetts General Hospital.

Erezman, gen anpil opsyon pou ede moun sispann fimen. Doktè Rigotti pataje konsèy sou fason pou sispann fimen yon fwa pou tout.

“Li pa janm twò prekòs pou sispann,” di Doktè. Rigotti di. “Plis vit, se pi bon. Men, li pa janm twò ta tou.”

Kijan fimen sigarèt lakòz depandans?

Doktè Rigotti eksplike ke fimen lakòz depandans nan de fason:

  1. Depandans sou nikotin: Nikotin se sibstans nan pwodui tabak ki lakòz depandans. Li chanje fason sèvo a fonksyone epi li bay yon santiman gwo kè kontan. Avèk letan, kò a adapte epi li mande plis nikotin pou jwenn menm efè a, sa ki lakòz depandans.
  2. Abitid ki lye ak fimen: Fimen sigarèt vin fè pati abitid yon moun. Sèten sitiyasyon, tankou fini manje oswa pran yon poz nan travay, ka fè moun nan anvi fimen. Sitiyasyon sa yo ka fè moun anvi fimen sigarèt.

Ki sentòm retrè nikotin yo?

Sentòm retrè nikotin yo anjeneral kòmanse kèk èdtan apre dènye sigarèt la, epi yo rive nan pi wo nivo yo 2 a 3 jou apre. “Li amelyore piti piti pandan kèk semèn, epi prèske disparèt yon mwa apre,” Doktè Rigotti di.

Sentòm retrè nikotin yo ka gen ladan yo:

  • Anvi oswa bezwen pou fimen
  • Santi w irite, enpasyan, ajite, epi an kòlè
  • Gen difikilte pou dòmi
  • Difikilte pou konsantre
  • Santi w grangou oswa pran pwa

“Souvan, moun pa rann yo kont yo gen sentòm retrè nikotin, paske sentòm sa yo ka difisil pou remake. Si yo fimen yon sigarèt, sa fè sentòm sa yo disparèt. Lè sa a, moun yo kwè ke fimen soulaje estrès ak malèz—men an reyalite, yo jis ap trete retrè nikotin yo," Doktè Rigotti di.

Si yon bagay fè w sonje fimen, ou ka gen gwo anvi fimen sigarèt, menm lontan apre sentòm fizik retrè yo disparèt.

Fason ki pi efikas pou sispann fimen

Sèt sou 10 moun ki fimen kounye a vle sispann epi yo swete yo pa t fimen.

“Nou konnen plis pase mwatye nan moun ki fimen di yo te eseye sispann ane pase a, epi yo te pase omwen 24 èdtan san yo pa fimen. Gen anpil tantativ pou sispann fimen k ap fèt, men anpil nan yo pa reyisi sou tèm long la,” Doktè Rigotti di.

Erezman, gen anpil solisyon ki ka ede moun sispann fimen. Moun gen plis chans pou yo reyisi si yo itilize plizyè apwòch.

“Se sèlman 7% moun ki sispann fimen toudenkou san èd ki pral reyisi pa fimen pandan yon ane. W ap gen plis chans pou w reyisi si w itilize yon medikaman, si w jwenn sipò konpòtman, epi ou prepare davans,” Doktè Rigotti rekòmande.

Terapi medikaman pou sispann fimen

Gen 3 kalite medikaman ajans ameriken ki kontwole manje ak medikaman (FDA) apwouve pou ede moun sispann fimen.

  1. Ranplasman nikotin: Medikaman ranplasman nikotin yo enkli plak, chiklèt, pastiy, espre nan nen, ak yon enalatè. Yo disponib san preskripsyon oswa avèk preskripsyon (pafwa asirans sante kouvri yo). Chak pwodui efikas poukont li. Men, itilize plak nikotin ansanm ak chiklèt oswa pastiy nikotin ede plis moun sispann fimen pase lè yo itilize yon sèl pwodui.
  2. Bupropion: Yon antidepresè ki ede moun sispann fimen tou.
  3. Vareniklin: Yon medikaman ki aji sou reseptè nikotin nan sèvo a pou diminye sentòm retrè nikotin ak plezi yon sigarèt bay.

“Yo tout pi efikas pase yon plasebo. E kounye a nou konnen yo ka itilize terapi sa yo ansanm. Li pi bon pou konbine de kalite terapi ranplasman nikotin pou diminye anvi fimen epi bay yon nivo nikotin ki estab pase pou itilize youn sèlman nan pwodui sa yo. Konbine vareniklin ak terapi ranplasman nikotin kapab trè itil tou,” Doktè Rigotti di.

Doktè Rigotti rekòmande pou w travay ak pwofesyonèl sante ki ba w swen prensipal la (PCP) pou jwenn pi bon fason pou ou sispann fimen. Yo ka ede w devlope yon plan pou sispann fimen epi ede w jere sentòm ou yo.

Terapi pou chanje konpòtman ak sipò moun bò kote w pou sispann fimen

Terapi pou chanje konpòtman ak sipò moun bò kote w ka ede w kraze abitid ki rann li difisil pou sispann fimen. “Yo ede moun kraze koneksyon ki genyen ant anvi fimen ak pran yon sigarèt,” Doktè Rigotti di. “Sa vle di gen estrateji senp pou chanje abitid ki ka vrèman mache.”

Chanjman nan fason w viv ka ede w chanje abitid ou yo tou:

  • Retire sigarèt ak sandriye lakay ou pou w pa tante fimen.
  • Evite rete bò kote moun k ap fimen oswa nenpòt lòt bagay ki ka fè w anvi fimen.
  • Chèche sipò ak ankourajman nan men manm fanmi, zanmi oswa moun ki te sispann fimen.
  • Distrè tèt ou lè w rete aktif, fè egzèsis, epi etabli nouvo woutin.

Lòt sistèm sipò yo enkli:

  • 1-800-QUIT-NOW se yon liy asistans nan tout peyi a ki bay moun sipò ki pwouve li efikas, tankou referans pou pwogram nan zòn yo, èd ak konsèy pou jere depandans, epi pafwa medikaman gratis.
  • Resous gratis sou entènèt tankou gov/quit oswa smokefree.gov
  • Pwogram mesaj tèks gratis oswa aplikasyon mobil pou sispann fimen, tankou Smokefree TXT oswa QuitGuide

“Anpil moun di yo eseye tout bagay, men yo poko jwenn sipò yo bezwen pou chanje abitid yo, paske sispann fimen pa sèlman vle di trete depandans ak nikotin. Se kraze yon abitid ki la depi lontan, epi moun yo dwe jwenn lòt fason pou jere bagay tankou fini yon repa oswa jere estrès,” Doktè Rigotti di.

Tout moun ki fimen, menm si yo fimen pandan plizyè ane epi yo deja gen yon maladi ki gen rapò ak tabak, ka benefisye lè yo sispann fimen.

Nancy Rigotti, MD

  • Internal Medicine Doctor, Mass General Brigham

Benefis ki genyen lè w sispann fimen

Sispann fimen ka ede w:

  • Ogmante esperans lavi
  • Diminye risk 12 kalite kansè, tankou kansè nan poumon, nan kòl matris, nan kolon, nan bouch ak nan gòj
  • Diminye risk maladi kè tankou maladi atè kowonè, fibrilasyon atryal (AFib), ensifizans kadyak ak atak kadyak
  • Diminye risk pou fè konjesyon serebral
  • Diminye risk pou w vin gen maladi poumon kwonik ki bouche pasaj lè yo (COPD), epi ralanti maladi a si w deja genyen l
  • Gen yon gwosès ak yon tibebe ki an sante, epi diminye risk foskouch, akouchman anvan lè ak pwoblèm nan devlopman tibebe a anvan li fèt

Gen kèk moun ki fimen pandan lontan ki ka kwè li pa vo lapenn pou yo sispann. Sipozisyon sa a pa vre, Doktè Rigotti di.

“Tout moun ki fimen, menm si yo fimen pandan plizyè ane epi yo deja gen yon maladi ki gen rapò ak tabak, ka benefisye si yo sispann fimen. Nou konnen sispann fimen diminye risk kadyovaskilè w trè rapidman. Menm si w fimen pandan plizyè ane, sispann fimen fè yon gwo diferans trè vit,” li di.

primary
internal
Aprann sou twoub ki gen rapò ak itilizasyon sibstans
/content/unified-xwalk/ht/health-wellness/substance-use-disorders