false

Estrès nan adolesan

Kontribitè
Gene Beresin, MD, MA
Yon manman ak pitit fi li k ap diskite sou fason pou fè fas ak estrès

Avètisman sou kontni: Swisid, vyolans ak zam

Mande nenpòt nan plizyè milyon elèv ki poko adolesan ak elèv adolesan k ap retounen lekòl yo. Y ap konfime sa: An 2024, estrès lekòl la pa sèlman soti nan orè klas, devwa ak mank tan pou pase ak zanmi.

An reyalite, sitiyasyon an bay tèlman estrès, Akademi Ameriken pou Pedyatri, Akademi Ameriken pou Sikyatri Timoun ak Adolesan ak Asosyasyon Lopital Timoun yo deklare yon eta ijans nasyonal pou sante mantal timoun. Yon gwo rapò ki te parèt an 2021 Ozetazini sou sante mantal jèn yo, rapò Chirijyen Jeneral la ki rele Pwoteje sante mantal jèn yo, te konfime sa tou. Avi sa a te note ke pousantaj depresyon, enkyetid, estrès, solitid ak swisid t ap monte an flèch depi lontan anvan pandemi COVID la.

Nan mwa me 2023, Chirijyen Jeneral Etazini an te pibliye yon avi ki montre n ap fè fas ak yon epidemi solitid. Jèn jenerasyon Z yo, ki gen ant 16 ak 24 lane, se gwoup ki plis afekte a. Sa a te ogmante san rete ant 1976 ak 2019.

“Timoun ki poko adolesan ak adolesan yo pran nan mitan anpil pwoblèm anmenmtan,” Gene Beresin, MD, MA, yon sikyat timoun ak adolesan nan rezo swen sante Mass General Brigham, esplike. “Yo enkyete pou lavni yo. Fiziyad an mas, kontwòl zam, chanjman klima, pwoblèm ekonomik, agresyon seksyèl ak mete moun sou kote ba yo kè sote. Sa konsène moun ki pa blan, moun ki vin viv isit apre yo te fèt nan lòt peyi ak moun LGBTQ. Yo enkyete tou pou lagè ann Ikrèn ak nan Mwayen Oryan. Popilasyon nou an divize anpil, epi li difisil, pafwa menm enposib, pou nou pale youn ak lòt avèk respè epi rezoud konfli. An brèf, anpil ladan yo santi gwo kòlè, depresyon ak enkyetid pou mond y ap eritye a.”

Doktè. Beresin se direktè Clay Center for Young Healthy Minds, yon sant pou sante mantal jèn yo, nan Massachusetts General Hospital, yon lopital nan Massachusetts. Doktè. Beresin gen plis pase 40 lane eksperyans nan travay avèk jèn, avèk yon konsantrasyon patikilye sou prevansyon, entèvansyon bonè, ak tretman pou adolesan ak jèn adilt. Nan atik sa a, Doktè Beresin diskite sou estrès ki gen rapò ak retounen lekòl, pataje pi bon konpetans pou jere estrès pou adolesan ak timoun ki prèske rive nan laj adolesan, epi montre fason paran ak responsab yo ka ede.

Kijan solitid afekte jèn yo?

Solitid gen yon enpak devastatè sou jèn yo, tankou:

Ki sa ki lakòz solitid lakay adolesan?

Kòz potansyèl yo (menm si nou pa konnen ak sètitid kiyès ki pi enpòtan) enkli: pèdi yon moun ou renmen oswa zanmi, oubyen pran distans ak yo; twòp itilizasyon ak move itilizasyon rezo sosyal, epi petèt sa ki pi enpòtan an, se lefètke jodi a orè timoun ki poko adolesan ak adolesan yo twò chaje. Yo sibi presyon pou yo reyisi lekòl, fè espò, sèvi kominote yo, fè estaj, jwe yon enstriman mizik ak fè anpil lòt bagay. Orè yo chaje 24 èdtan sou 24, 7 jou sou 7.

Adolesan bezwen tan pou yo pase ansanm, reflechi sou sa yo viv ak lòt moun ak sou jan yo santi yo, epi devlope pwòp idantite yo. Men kèk fason pou ede moun ki santi yo poukont yo.

Rezo sosyal ak sante mantal: Entimidasyon sou entènèt ak lòt efè danjere ki posib

Dènyèman, Chirijyen Jeneral Etazini an te pibliye yon nouvo avi sou rezo sosyal ak sante mantal lakay jèn yo. Rezo sosyal ka itil pou kèk jèn, men yo prezante danje ki mande plis rechèch.

Se yon lòt presyon yo santi toutan. Li detounen yo nan devlopman yo epi li ka nuizib pou fason yo wè tèt yo ak valè yo bay tèt yo. Li ka fè yo pase mwens tan ak lòt moun fasafas. Anplis de sa, entimidasyon sou entènèt se yon danje reyèl e imedya, epi li ka gen konsekans pandan tout lavi yon moun.

Ensètitid konsènan avni an

Yon lòt gwo faktè estrès se gwo enkyetid timoun ki poko adolesan, adolesan ak jèn adilt nou yo genyen pou lavni yo. Y ap viv nan yon epòk ensèten.

Gade Doktè Beresin k ap diskite sou pwoblèm k ap grandi nan solitid adolesan sou Boston25.

Poukisa adolesans kapab yon peryòd ki bay anpil estrès pou adolesan?

Adolesans se yon peryòd nan lavi ki bay anpil estrès. Nan adolesans, sèvo timoun yo ap vin gen plis matirite. Y ap chèche (epi devlope) endepandans. Relasyon yo ak eksperyans sosyal yo kòmanse parèt pi klè nan lavi yo. Tout chanjman sa yo fè yo reflechi pi fon sou plizyè pwoblèm epi bay pwoblèm sa yo plis enpòtans.

“Yon timoun ki nan laj lekòl plis enkyete pou lòt moun renmen l epi pou l jwenn plas li nan gwoup la,” Doktè Beresin esplike. Beresin eksplike. “Yon adolesan ap lite ak kesyon tankou, ‘Kijan mwen ka entegre pandan m ap rete apa, otonòm, epi m ap rete moun mwen ye a?' Lè ou obsève tout nyans ke adolesan yo devlope nan etap sa a, ou ka fasil pèdi konsantrasyon nan detay yo. Yo bezwen tan ak eksperyans ki gen anpil valè ak kamarad yo, pwofesè yo, paran yo, moun k ap pran swen yo ak lòt moun, pou yo ka konprann idantite yo epi konnen wòl yo jwe nan relasyon ak lòt moun. Yo bezwen aprann tou ladrès sosyal ak emosyonèl, ki gen yon gwo enpak sou fason yo wè tèt yo, sante mantal yo, ak kapasite yo pou yo kominike byen ak lòt moun.”

Dapre Dr. Beresin, laperèz ak enkyetid adolesan yo konsènan eta mond lan, fanmi yo, ak lavi yo se gwo faktè ki kontribye nan kondisyon sante mantal elèv yo ap fè fas jodi a. Yo souvan enkyete sou mond yo pral eritye jan sa mansyone pi wo a, epi pou konplike bagay yo, sistèm lekòl ameriken an twò chaje pwogram elèv yo epi li ba yo twòp chay—e sa fè bagay yo vin pi mal toujou. Senpleman pa gen tan repo pou trete tout sa y ap viv la. Pran tan pou reflechi sou sa yo santi enpòtan anpil pou devlopman kò yo, relasyon yo ak emosyon yo.

“Adolesan yo bezwen 8 a 10 èdtan somèy pa swa—yo pa janm jwenn sa. Egzijans pou yo bay bon rezilta, pou yo reyisi anpil, ak orè yo ki twò chaje se gwo faktè ki lakòz mank somèy ak solitid.”

Lè lekòl pral rekòmanse, se yon peryòd ki bay adolesan yo anpil estrès. Kòm Doktè Beresin eksplike: “Pou [pifò] jèn adilt, lekòl, fanmi, zanmi ak aktivite lwazi yo se prensipal bagay ki fòme lavi yo. Epi aktivite lwazi yo fèt sitou nan kad lekòl la — oswa omwen, se anviwònman lekòl la ki bay kad kote aktivite lwazi sa yo fèt. Konsa, pi fò nan lavi yo dewoule nan lekòl.”

“Lekòl enpòtan anpil paske se la elèv yo aprann epi se la yo fè zanmi,” Doktè Beresin di. Beresin di. “Se kote yo devlope konpetans atletik, kote yo fè aktivite Yo aprann kijan pou yo fonksyone nan anviwònman klas. Epi se la tou yo devlope sans yo genyen pou yo fè pati yon gwoup, idantite yo, otonomi yo… epi se la yo aprann jere fason lòt moun trete yo. Yo aprann tou, pafwa nan move eksperyans, kijan pou yo rezoud konfli ki rive natirèlman nan lavi yo.”

Mwen pa gen yon sèl konvèzasyon ak yon jèn moun kote nou pa pale sou enkyetid konsènan planèt la, enkyetid sou mond y ap eritye a: viris, chanjman klimatik, bès ekonomik, majinalizasyon, risk pou yo sibi vyolans oswa atak.

Gene Beresin, MD, MA

  • Child/Adolescent Psychiatrist, Mass General Brigham

Ki faktè estrès ki gen rapò ak panse ki komen lakay adolesan yo?

Adolesan yo fè fas ak yon lis long faktè estrès ki gen ladan:

Faktè estrès nan lekòl

  • Presyon pou yo reyisi nan lekòl
  • Viv nan yon kilti ki ankouraje konpetisyon ki pa an sante olye de kolaborasyon
  • Aktivite apre lekòl ak aktivite ki pa nan pwogram lekòl la
  • Egzijans pou fè sèvis kominotè
  • Enkyetid sou sante ak sekirite piblik (tankou fiziyad nan lekòl)

Faktè estrès sosyal

  • Chanjman nan relasyon zanmitay ak relasyon amoure
  • Entimidasyon
  • Pou kèk ladan yo, presyon pou yo itilize sibstans ki ka fè yo mal epi pou yo pran lòt risk
  • Presyon pou chanje oswa kontwole aparans fizik
  • Bezwen pou konsantre kontinyèlman sou medya dijital ak sosyal

Faktè estrès nan fanmi ak lakay

  • Pwoblèm nan fanmi, tankou konfli, maladi, difikilte lajan oswa divòs
  • Presyon paran yo mete sou yo pou yo reyisi nan lekòl ak/oswa ede fanmi an jwenn sa l bezwen
  • Chanjman nan relasyon familyal
  • Travay ak desizyon sou karyè
  • Yon mank tan lib san aktivite planifye
  • Mank tan lib san aktivite planifye, kit pou yo fè sa yo renmen poukont yo, kit pou yo fè aktivite yo chwazi ak lòt moun

Elèv yo ap retounen nan lekòl tradisyonèl pou premye fwa depi plizyè ane. Epi sa pote pwòp pakèt sous estrès pa li tou.

“Elèv yo ap retounen lekòl nan yon epòk ensètitid, divizyon ak gwo dezakò,” Doktè Beresin di. Beresin di. “Epi yo enkyete: ‘Èske m ap anfòm? Èske lòt timoun yo ap renmen m? Èske m ap kapab kenbe ak travay la, oswa èske an reta twòp? Èske mwen toujou bon menm jan mwen te konn ye nan atletik ak lòt aktivite yo?”

Epi se pa sèlman estrès ki gen rapò ak etid, aktivite andeyò lekòl ak pozisyon sosyal ki afekte adolesan yo. Anpil nan elèv jodi a ap fè fas tou ak laperèz konsènan lavi yo ak byennèt fanmi yo. Sa vin yon pi gwo enkyetid toujou akoz fiziyad an mas k ap ogmante yo.

Doktè. Beresin di, “Mwen pa janm gen yon sèl konvèsasyon avèk yon jèn san nou pa pale sou enkyetid konsènan planèt la, sou mond y ap eritye a, sou viris, chanjman klimatik, bès ekonomik, majinalizasyon, oswa sou posibilite pou yo sibi fiziyad oswa atak.”

Anpil paran ap mande tèt yo si medya dijital ak rezo sosyal yo ka lakòz estrès pou adolesan yo. Dapre Dr. Beresin, byenke li klè aparèy ak aplikasyon sa yo bezwen pi byen jere, se pa yo sèlman ki responsab.

“Nou se otaj medya dijital yo,” Doktè Beresin di. “Epi nou poko aprann kijan pou nou itilize li yon fason pwodiktif epi limite itilizasyon an. Li konplike, epi li konplike lavi nou. Èske li lakòz plis estrès, enkyetid, depresyon, ak solitid? Wi. Men, se sèlman youn nan anpil faktè ki gen yon wòl nan sa k ap pase lè lekòl rekòmanse.”

Kijan estrès afekte adolesan yo?

Estrès lè lekòl rekòmanse ka twòp pou adolesan yo. Epi yo ka pa kapab rekonèt oswa eksprime bezwen yo.

Adolesan ki anba gwo estrès ka montre kèk nan siy sa yo:

  • Chanjman nan imè ak chimerik
  • Ogmantasyon nan enkyetid ak sousi
  • Pafwa, yo konn kontredi oswa defye lòt moun, oubyen yo fèmen sou tèt yo epi yo izole tèt yo
  • Pwoblèm pou dòmi
  • Mwens enterè nan bagay ki te konn enterese yo anvan
  • Diminisyon enèji oswa plis fatig pase nòmal
  • Difikilte pou konsantre ak rezilta lekòl ki bese
  • Mank motivasyon
  • Yo pran distans ak zanmi yo oswa yo sispann patisipe nan aktivite yo pi renmen
  • Diminisyon oswa ogmantasyon nan apeti
  • Maltèt, doulè nan vant, machwè sere ak/oswa griyen dan

Ki bon fason adolesan yo ka jere estrès?

Li pa fasil pou chanje tout egzijans ak sous estrès timoun ki prèske adolesan ak adolesan yo ap fè fas ak yo jodi a. Men, timoun ki prèske adolesan ak adolesan yo ka jere emosyon yo pou estrès la pa vin twòp pou yo sipòte.

Doktè. Beresin di timoun ki prèske antre nan adolesan ak adolesan ka jere estrès nan plizyè fason. “Mwen kwè elèv yo kapab, epi yo ta dwe, vin aktivis. Mwen vle yo egzamine, avèk konsèy pwofesè yo, pwogram etid yo ak aktivite andeyò klas yo.”

Li eksplike aktivis se pa sèlman yon fason ekselan pou adolesan yo devlope idantite yo epi fè pati yon gwoup, men se tou yon mwayen pou eksprime kreyativite yo, yon fòm rebelyon pozitif ak yon fason pou reflechi sou lide abstrè. Sa ki pi enpòtan, se yon mwayen pou pote chanjman nan sistèm k ap lakòz gwo difikilte sante mantal sa yo.

Men, angajman nan aktivis la pou kont li p ap ede jere estrès. “Li pa ranplase bon ijyèn dòmi, egzèsis, rejim alimantè, meditasyon—sa chak timoun ta dwe fè—yoga, ak itilizasyon terapi mantal konpòtmantal. Epi paran yo ta dwe pran swen tèt yo menm jan an tou.”

Men lòt fason pou jere estrès lè yo pran swen tèt yo:

  • Mete limit
  • Chwazi aktivite ki ba w enèji oswa ki detann ou
  • Chanje anviwònman w
  • Fè aktivite fizik ki pa twò fò
  • Yoga ak/oswa meditasyon

Kijan paran yo ka ede?

Men kijan paran yo ka ede pitit yo jere estrès:

  • Kontwole pwòp enkyetid ou lè w pran swen tèt ou. Ou nan pi bon pozisyon pou ede si lespri w kalm.
  • Mande yo kisa k ap enkyete yo: Kisa k ap boulvèse w pi plis? Kisa k ap trakase w? Kesyon ki pèmèt timoun yo reponn jan yo vle pi bon, paske repons yo ka ede w konprann pwoblèm yo.
  • Koute yo epi fè yo konnen ou konprann sa yo santi.
  • Fè konvèsasyon souvan.
  • Ankouraje yo eksprime tèt yo atravè aktivite atistik.
  • Pale avèk yo sou istwa fanmi an ak fason nou te travèse moman difisil deja. Fè yo konnen: Nou ka jere sa.
  • Gade sa k nan medya yo avèk yo epi sèvi ak sa pou pale sou sijè enpòtan.
  • Sipòte lòt moun nan kominote w la ki ka ap pase moman difisil. Voye yon nòt pozitif ba yo, yon videyo YouTube, fè yon manje pou yo. Bay lòt moun toujou fè w santi w byen — epi sa pi bon pase resevwa.

Dapre Dr. Beresin, “Paran ak moun k ap bay swen yo ta ka defann plis tan lib, mwens egzijans, mwens ansèyman pou egzamen, chanje sistèm lekòl la ak règleman lekòl yo, epi gade sa ki mache, pou plis aprantisaj sosyo-emosyonèl. Mwen panse konpetans sa a pi enpòtan nan lavi pase lekti, ekriti ak matematik.”

Gen plizyè resous pou ede paran ak elèv k ap chèche sipò pou estrès lè lekòl rekòmanse ak sante mantal. Sa yo enkli:

  • Clay Center for Young Healthy Minds (sant pou sante mantal jèn yo) nan Massachusetts General Hospital (yon lopital): Yon resous edikatif gratis ak pratik sou entènèt ki la pou ankouraje ak soutni byennèt mantal, emosyonèl ak konpòtman timoun, adolesan ak jèn adilt
  • Resiliency Project (pwojè pou ede jèn yo fè fas ak difikilte) nan Newton-Wellesley Hospital (yon lopital): Yon inisyativ inovatè ki baze nan kominote a, ki fèt pou ankouraje sante mantal ak byennèt adolesan yo
  • Sit entènèt McLean Hospital (yon lopital) ofri sipò pou paran ak moun k ap pran swen adolesan ki gen pwoblèm sante mantal
  • CASEL: Resous Collaborative for Academic, Social, and Emotional Learning (Kolaborasyon pou Aprantisaj Akademik, Sosyal ak Emosyonèl)
  • Liv Ways to Help Your Lonely Teen (Fason pou ede adolesan ou ki santi l poukont li), ki ekri pa Doktè Beresin ekri, epi li baze sou rekòmandasyon pou paran ak moun k ap bay swen, jan Chirijyen Jeneral Etazini an te bay Pi gwo responsab sante piblik peyi Etazini an nan avi li a
primary
internal
Jwenn konsèy pou jere enkyetid pandan retou lekòl pou timoun piti
/content/unified-xwalk/ht/health-wellness/back-to-school-anxiety