Brilman lestomak kont Atak Kadyak: Ki jan yo fè diferans lan
Pwen kle yo
- Si ou gen doulè oswa presyon nan pwatrin epi ou pa konnen poukisa, rele 911 oswa ale nan sèvis ijans tousuit. Si se yon kriz kadyak, lè w jwenn swen byen vit, sa ka sove lavi w epi limite domaj nan kè w.
- Aprann rekonèt siy ak sentòm lestomak boule ak kriz kadyak. Toulede ka lakòz gwo sansasyon nan pwatrin lan.
- Fè ensten w konfyans. Pa kite laperèz pou w wont anpeche w ale nan depatman ijans lan, epi pa pran volan poukont ou.
- Anpeche lestomak boule lè w fè ti chanjman. Manje dousman, pran ti repa epi evite manje byen ta nan aswè.
Sentòm yon kriz kadyak ak sentòm lestomak boule ka sanble anpil. Si w ap fè eksperyans doulè nan pwatrin oswa presyon, ki jan ou ka fè konnen si w ap fè yon ijans medikal oswa endijesyon?
Lestomak boule ak kriz kadyak ka lakòz gwo sansasyon nan pwatrin lan. Yon diferans enpòtan se ke yon kriz kadyak anjeneral santi tankou presyon, sere oswa konpresyon—plutò ke doulè. Sansasyon an ka gaye nan zepòl gòch la, bra a ak kou a. Lè lestomak boule, an jeneral ou santi yon sansasyon boule ki ka monte rive nan gòj la.
Pran kèk minit sèlman pou reflechi sou sentòm ou yo, se konsèy Michelle O’Donoghue, MD, MPH, yon doktè espesyalis kè nan Mass General Brigham Heart and Vascular Institute, yon sant swen pou kè ak veso sangen. Li dirije tou rechèch sou maladi kè. Si ou pa sèten, rele 911 oswa ale dirèkteman nan yon sèvis ijans.
“Si se yon kriz kadyak, li enpòtan pou ale nan yon sèvis ijans pi vit posib pou doktè yo ka jwenn kòz sentòm ou yo epi fè sa yo kapab pou limite domaj nan kè a,” li di. “Nou pa vle moun pase twòp tan ap eseye konprann sa k ap pase poukont yo.”
Ki sa ki yon kriz kadyak?
Yon kriz kadyak (enfaktis myokad la) rive lè sikilasyon san ki ale nan kè a bloke epi misk kè a pa jwenn ase oksijèn. Mank san ki gen oksijèn ka domaje kè a, sitou si yon bon bout tan pase anvan ou resevwa tretman medikal. Yon kriz kadyak ka mete lavi an danje.
Sentòm kriz kadyak
Doulè nan pwatrin oswa yon sansasyon presyon se siy klasik yon kriz kadyak. Sepandan, Doktè O’Donoghue di, anpil ti moun aktyèlman dekri sentòm nan kòm “doulè.” Anpil moun di yo santi presyon oswa kòmsi yon bagay ap sere, peze oubyen kwense pwatrin yo. Sansasyon an ka gaye nan bra gòch la, zepòl la, kou a, machwè a oswa do a.
“Yon doulè pike ou ka montre kote l ye egzakteman ak yon sèl dwèt souvan pa siy yon kriz kadyak, men li ka siy yon lòt pwoblèm medikal ijan,” li eksplike. “Pi souvan, moun di doulè nan pwatrin ki mache ak yon kriz kadyak fè yo santi kòmsi yon moun chita sou pwatrin yo.”
Chak moun ka viv yon kriz kadyak yon fason diferan, Doktè. O’Donoghue di. Gen kèk moun ki pa santi anyen nan pwatrin yo, men yo ka gen lòt sentòm (sa rive sitou lakay fanm):
- Yon sansasyon nan pwatrin lan yo souvan dekri kòm presyon, sere oswa tankou yon bagay k ap peze oswa konprese pwatrin lan—men se pa toujou konsa.
- Anvi vomi
- Doulè oswa sansasyon sere nan bra, zepòl, kou, machwè oswa do
- Souf kout
- Swe
- Feblès oswa tèt vire
“Gen lòt kondisyon ki lakòz doulè nan pwatrin ak sentòm menm jan an. Gen kèk ki pa grav tankou yon kriz kadyak, men lòt yo enkyetan,” li di. “Mwen rekòmande pou moun fè konfyans ak ensten yo. Si ou santi gen yon bagay ki pa nòmal, ou ta dwe ale nan depatman ijans lan imedyatman pou yo evalye ou.”
Kriz kadyak, endijesyon ak lòt kòz doulè nan pwatrin
Moun souvan konfonn presyon nan pwatrin ki mache ak yon kriz kadyak ak lestomak boule (endijesyon akòz asid oswa asid nan lestomak ki remonte).
Doulè nan pwatrin ka endike tou:
- Anjin pwatrin, lè kantite san ki rive nan misk kè a diminye, men li pa bloke nèt
- Pwoblèm nan poumon, tankou yon enfeksyon (nemoni) oswa yon kayo san (anboli poumon)
- Doulè nan misk, tankou enflamasyon oswa blesi nan misk ki nan miray pwatrin lan
- Lòt pwoblèm dijesyon, tankou enflamasyon oswa kontraksyon toudenkou nan pankreyas, sak fyèl la oswa tib ki mennen manje nan lestomak la
- Kriz panik oswa gwo enkyetid
- Yon dechiri nan yon veso sangen, tankou yon dechiri nan awòt la, gwo veso san ki soti nan kè a
“Mwen rekòmande pou moun fè konfyans ak ensten yo. Si ou santi gen yon bagay ki pa nòmal, ale nan sèvis ijans lan tousuit pou yo evalye ou.”
Michelle O’Donoghue, MD, MPH
- Cardiologist and Researcher
- Mass General Brigham Heart and Vascular Institute
Kouman mwen ka konnen si m ap fè yon kriz kadyak oswa si se yon lòt pwoblèm?
Poze tèt ou kèk kesyon rapid pou ede evalye sa k ap lakòz doulè oswa presyon nan pwatrin lan:
-
Èske sansasyon an diminye lè w chanje pozisyon? Doulè ki depann de pozisyon ka endike yon lòt pwoblèm.
-
Èske sansasyon an diminye byen vit lè w pran medikaman kont asid nan lestomak? Sa ka vle di se lestomak boule ki lakòz li.
-
Èske w santi presyon oswa yon sansasyon sere sou yon zòn ki lajè apeprè menm jan ak yon pwen ou fèmen? Sa ka endike yon kriz kadyak.
-
Depi konbyen tan w ap santi malèz nan pwatrin lan? Si sa fè plis pase 15 minit epi repo pa soulaje malèz la, rele 911 pou jwenn swen medikal ann ijans.
-
Èske ou gen nenpòt nan gwo faktè risk pou kriz kadyak?
- Tansyon wo
- Kolestewòl wo
- Ou te konn fimen
- Maladi kè yo te dyagnostike deja, sitou maladi atè kowonè (CAD)
-
Èske doulè nan pwatrin ou ap vin pi souvan oswa pi grav avèk letan? Pa egzanp, nan kèk mwa ki sot pase yo, èske ou remake plis malèz ak mwens aktivite oswa efò? Sa ka endike yon maladi kè ki mande swen imedya.
Doktè. O’Donoghue di ou pa ta dwe pase plis pase 15 minit ap evalye sentòm yo. “Nou pa vle moun pase twòp tan ap eseye konprann sa k ap pase. Si ou gen nenpòt enkyetid ke sentòm ou yo ka reprezante yon kriz kadyak, pale, eksprime sa epi chèche swen medikal. Pa enkyete w pou wont oswa sa anplwaye depatman ijans lan pral panse. Doulè nan pwatrin se yon sentòm enpòtan ki ka endike yon kantite pwoblèm, epi li mande evalyasyon ijan. Rele 911 pou jwenn èd tousuit. Pa kondwi poukont ou.”
Konsèy pou anpeche lestomak boule
Pou anpeche lestomak boule oswa asid nan lestomak remonte, fè chanjman sa yo nan fason ou manje:
- Pa bwè twòp dlo pandan w ap manje: Sa mete plis presyon sou tib ki mennen manje nan lestomak ou.
- Moulen chiklèt pou ogmante pwodiksyon saliv: Sa ede kraze ak dijere manje.
- Pa manje byen ta nan aswè: Kouche apre w fin manje ka fè lestomak ou boule.
- Manje dousman: Sa ede w byen moulen manje w epi anpeche w vale lè. Manje a melanje ak plis saliv, sa ki ede w dijere l.
- Manje ti repa chak kèk èdtan: Lè w manje twòp yon sèl kou, sa ka fè lestomak ou boule plis.
- Sispann fimen: Lè w sèvi ak tabak, sa ogmante risk pou lestomak ou boule ak pou w gen lòt pwoblèm sante.
Yon fason pou manje ki ede moun ki gen GERD (maladi kote asid nan lestomak remonte nan tib ki mennen manje a) ka ede kontwole sentòm yo tou.
Kontakte Enstiti Kè ak Vaskilè.
833-642-2863
Sèvis Pasyan Entènasyonal.
Enfòmasyon kontak pou pasyan entènasyonal.