Menopoz ak sante mantal
Hadine Joffe, MD, MSc
Anpil moun konnen sansasyon chalè toudenkou ki konn rive pandan menopoz. Petèt ou tande tou fanm ki nan menopoz souvan gen difikilte pou yo dòmi, po yo sèk, yo pa twò anvi fè sèks, oswa yo gen lòt sentòm. Rechèch montre ke chanjman òmon pandan menopoz kapab afekte imè ak sante mantal tou.
Hadine Joffe, MD, MSc, yon sikyat nan Mass General Brigham ak espesyalis nan sante mantal lakay fanm di: "Menopoz ak sante mantal ka makònen nan plizyè fason, epi ti chanjman imè yo se yon sentòm fanm pi souvan genyen lè kò yo ap antre nan menopoz." Doktè. Joffe se direktè egzekitif Mary Horrigan Connors Center for Women’s Health Research. "Men, lòt sentòm ki rive pandan menopoz yo ka parèt tankou sentòm sante mantal." Li di tou: se poutèt sa li ka difisil pou konnen si sentòm ou yo gen rapò ak menopoz oswa ak yon epizòd sante mantal tankou enkyetid oswa depresyon."
Doktè. Joffe vle pou fanm yo konprann ke se pa tout fanm ki gen sentòm ki gen rapò ak imè pandan menopoz. Si ou genyen yo, yo gen anpil chans pou yo modere. Ansanm ak pwofesyonèl sante ou yo, ou ka pran mezi pou jere yo.
"Fanm yo ta dwe pi atantif ak pi vijilan nan pran swen tèt yo nan etap trè enpòtan sa a nan lavi a," se sa doktè Joffe di. "Nou vle fanm yo santi yo gen konesans ak enfòmasyon pou yo fè bagay yo bezwen fè pou pran swen tèt yo epi pou yo konprann ak adapte yo lè y ap antre nan etap sa nan lavi yo san yo pa santi sa twòp pou yo." Y ap rive simonte sa."
Menopoz ak twoub imè
Dr. Joffe trete fanm ki gen sentòm menopoz epi li fè rechèch sou relasyon ki genyen ant menopoz ak sante mantal. An 2019, li te pibliye yon etid nan Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism ki te montre lyen ki genyen ant ogmantasyon twoub imè pandan peryòd anvan menopoz ak chanjman nan nivo òmòn. Sentòm sa yo ka gen ladan :
- Santi ou gen gwo enkyetid
- Ou pa gen bon memwa, ou gen difikilte pou konsantre, oswa “bwouya nan sèvo”
- Chimerik
- Pèt konfyans oswa estim pwòp tèt ou
- Nivo enèji ki ba
- Tristès oswa chanjman imè
An 2024, li te pibliye yon etid nan Lancet ki egzamine dezekilib òmòn ak depresyon. Rechèch la te montre gen sèten karakteristik ki ka fè fanm pi vilnerab pou yo gen sentòm ki gen rapò ak imè pandan menopoz:
- Perimenopoz ki pi long (peryòd lè kò a soti nan peryòd règ pou li antre nan menopoz, ki ka dire plizyè mwa rive plizyè ane)
- Twoub somèy, ki ka gen rapò ak swe lannwit
- Evènman lavi ki bay estrès
- Sentòm ki gen rapò ak chalè nan kò, ke yo rele tou gwo chalè toudenkou oswa swe lannwit
“Pafwa sentòm fizik menopoz yo ka vin lakòz estrès ak fatig, epi santiman sa yo ka fè emosyon yo vin pi fò epi yo ka afekte imè," se sa doktè Joffe eksplike. "Pa egzanp, yon moun ka gen yon gwo chalè toudenkou epi li santi li gen estrès epi li pa alèz fizikman. Li ka santi li tankou yon kriz gwo enkyetid. Anplis de sa, pwoblèm dòmi, fanm souvan genyen lè kò yo ap antre nan menopoz, ka gen lyen ak pwoblèm imè oswa gwo enkyetid."
Menopoz ak gwo depresyon
Dr. Joffe fè konnen pifò fanm pa fè yon epizòd gwo depresyon pandan menopoz. Moun ki fè sa anjeneral te gen epizòd depresyon nan tan anvan sa.
"Li ra anpil pou yon moun fè depresyon pou premye fwa nan mitan lavi li oswa pandan perimenopoz," se sa doktè Joffe eksplike. "Pou fanm ki fè gwo depresyon, prèske toujou gen yon istwa pwoblèm sante mantal, tankou yon istwa gwo enkyetid oswa depresyon oswa anpil twoub somèy."
Siy ak sentòm depresyon klinik ka gen ladan:
- Èske ou santi ou chimerik oswa tris pifò tan an, oswa èske ou kriye anpil
- Èske ou santi ou sanzespwa, san valè, vid, san sekou, oswa angoudi
- Èske ou santi doulè nan kò a san okenn rezon ki klè
- Èske ou gen difikilte pou pran desizyon
- Èske ou pèdi enterè nan bagay ou te konn renmen fè
- Èske ou pèdi apeti oswa ou ap pèdi pwa san okenn rezon ki evidan
- Èske ou pa vle viv ankò oswa èske ou ap panse pou touye tèt ou
Ou ka ap reflechi pou fè yon tès pou depresyon pandan menopoz, tankou Kesyonè Sante Pasyan an (yo rele li PHQ-8 tou), yon sondaj ki evalye sentòm depresyon.
Si ou Ozetazini epi ou gen siy depresyon ki grav, kontakte doktè ou oswa Liy dirèk pou ka swisid ak Kriz la nan 988 (rele oswa voye mesaj tèks). Ou kapab rele 911 tou oswa ale nan depatman ijans ki pi pre a.
Menopoz ak gwo enkyetid
Yo poko konnen tout bon vre si gen yon lyen dirèk ant menopoz ak gwo enkyetid. Gen kèk rechèch ki montre fanm yo gen plis chans pou yo gen gwo enkyetid oswa atak panik pandan menopoz. Men, Dr. Joffe fè konnen gwo chalè toudenkou ak atak panik gen plizyè sentòm fanm abitye genyen:
- Swè
- batman kè rapid
- Santiman gwo enkyetid toudenkou, panik, oswa malè
Gwo chalè toudenkou pa lakòz souf kout. Difikilte pou respire gen lyen ak atak panik, men li pa gen lyen ak gwo chalè toudenkou.
Li enpòtan pou konnen perimenopoz ak menopoz rive nan yon peryòd nan lavi yon fanm ki ka deja gen anpil lòt bagay ki ba li estrès. Fanm yo souvan ap travay nan travay ki gen anpil presyon ak gwo responsablite, y ap leve timoun, y ap voye timoun ki pi gran nan inivèsite, epi y ap pran swen paran ki aje. Sa ka bay enpresyon menopoz ak atak gwo enkyetid yo gen rapò ant yo.
"Lè yon fanm rive nan mitan lavi li, li ka gen anpil responsablite. Moun atann anpil nan men yo. Se yon plezi ak yon privilèj pou ou gen moun nan lavi ou ki depann de ou. Men sa gen konsekans li tou," se sa doktè Joffe di. "Fanm yo bezwen jwenn fason pou yo pataje responsablite yo nenpòt kote yo kapab, epi yo ta dwe asire yo ke yo gen yon rezo moun pou yo depann de yo epi pou yo pale avèk yo." Paske si mantal ou fèb epi ou pa estab, lè sa a ou pa nan yon pozisyon ki solid pou ou jere tout responsablite ou genyen yo."
Li ra anpil pou yon moun fè depresyon pou premye fwa nan mitan lavi li ak pandan perimenopoz. Pou fanm ki fè depresyon ki grav, prèske toujou gen yon istwa pwoblèm sante mantal, tankou yon istwa gwo enkyetid oswa depresyon oswa anpil twoub somèy.
Hadine Joffe, MD
- Sikyat ak Espesyalis Sante Mantal Fanm, Mass General Brigham
Kijan pou pran swen tèt ou pandan menopoz
Doktè. Joffe ankouraje fanm yo pran mezi pou pwoteje sante yo ak sante mantal yo pandan menopoz, avèk estrateji sa yo:
- Fason pou jere estrès: Aktivite ki ka ede yo enkli kreye lyen ak lòt moun, medite, pratike yoga, koute ak jwe mizik, ekri nan yon jounal, oswa fè yon masaj.
- Siveye pwòp imè pa ou: Pran nòt sou chanjman nan imè ou ak nenpòt bagay ki ka afekte imè ou, tankou dòmi oswa estrès. Mande moun ki pwòch ou si yo remake chanjman nan imè ou, paske ou ka pa kapab wè sa poukont ou.
- Fè atansyon ak fason ou viv chak jou: Gen kèk bagay nan fason ou viv ki ka amelyore oswa ki ka fè imè ou vin pi mal. Manje manje ki bon pou sante, fè egzèsis regilyèman, epi sispann fimen.
- Pratike bon abitid pou dòmi byen: Pou pi bon somèy, ale nan kabann nan menm lè a chak swa epi leve nan menm lè a chak maten. Asire w chanm ou an trankil, li fè nwa, epi li pèmèt ou rilaks. Evite kafeyin, gwo repa, ak ekran anvan lè dòmi. Asire ou dòmi ase epi eseye evite reveye mwens nan mitan lannwit.
- Chèche èd nan men lòt moun: Ou pa bezwen fè fas ak sa poukont ou. Pale ak zanmi, manm fanmi, moun nan kominote a, sipò relijye oswa lòt sipò kominotè, oswa fowòm sou entènèt. Pataje kèk nan responsablite ou ak lòt moun lè ou kapab.
- Chèche swen medikal oswa swen sante mantal: Si sentòm yo deranje lavi chak jou ou, pale ak yon pwofesyonèl sante oswa yon espesyalis nan sante mantal. Gen medikaman ak fason pou chanje kèk konpòtman ki ka ede ou santi ou pi byen.
"Anpil fanm ki jis aksepte sentòm menopoz yo kòm yon pati nan lavi a — santi yo mal, pa dòmi, pa janm santi yo byen repoze. Men ou pa oblije aksepte ke ou dwe soufri. Ou pa t ap vle pase tout jounen an ap soufri. E ou pa t ap vle pou lòt moun nan lavi ou a viv ak panse, emosyon, oswa abitid dòmi ki vrèman deranje," se sa doktè Joffe di. "Kidonk pale ak moun, pran bon swen tèt ou, epi chèche tretman lè ou bezwen li. Ou vrèman merite sa. E lòt moun nan lavi ou ta di menm bagay la."