Etid: Olezarsen Tretman Efikas pou Trigliserid Wo
Anpil moun kontwole sante kè yo lè yo swiv tansyon ak kolestewòl. Men gen yon lòt chif enpòtan: nivo trigliserid yo, yo konn mezire ansanm ak kolestewòl. Lè nivo trigliserid yo wo, sa ka ogmante risk pou maladi kè ak veso sangen epi fè pankreyas la anpil mal.
Moun ki gen nivo trigliserid ki wo pa gen anpil chwa tretman. Chwa yo se sitou chanje fason yo viv epi pran medikaman pou eseye diminye risk kriz kadyak. Malgre kèk medikaman ki bese kolestewòl gen tou yon ti enpak sou trigliserid, pa gen okenn tretman apwouve ki ka bese nivo trigliserid yo anpil.
Yon gwoup chèchè nan Mass General Brigham te jwenn dènyèman ke olezarsen, yon medikaman y ap etidye, te bese nivo trigliserid yo jiska 50%. Medikaman an te bese tou de lòt sibstans ki montre yon moun gen gwo risk pou maladi kè ak veso sangen.
“Olezarsen te bese nivo trigliserid yo yon fason efikas, plis pase medikaman apwouve ki sou mache a kapab fè kounye a,” di Brian Bergmark, MD, yon doktè kè nan Mass General Brigham ki fè pwosedi pou trete pwoblèm kè. Li pran swen pasyan nan Brigham and Women’s Hospital epi li fè rechèch nan TIMI Study Group. “Se yon domèn kote y ap fè anpil rechèch. Y ap devlope anpil nouvo medikaman ki ta ka bay pasyan yo plis chwa talè konsa.”
Doktè. Bergmark ak kòlèg li yo te pibliye rezilta yo nan New England Journal of Medicine epi te prezante rezilta yo nan konferans anyèl American Academy of Cardiology.
Ki sa ki lakòz ipètrigliseridemi?
Lè ou konsome kalori nan manje oswa bwason men ou pa depanse yo, kò ou transfòme kalori sa yo an trigliserid. Yo se yon kalite grès (lipid) kò w estoke epi itilize pou enèji ant repa yo. Si ou souvan konsome plis kalori pase sa kò w itilize, ou ka gen yon nivo trigliserid ki wo nan san w. Sa a rele ipètrigliseridemi.
Doktè w ka mezire trigliserid yo nan yon tès san woutin yo rele bilan lipidik, ki mezire tou nivo kolestewòl ou. Tès la ap di w si w gen nivo trigliserid nòmal oswa wo:
- Nòmal se mwens pase 150 miligram pa desilit (mg/dL) oswa mwens pase 1.7 milimòl pa lit (mmol/L)
- Prèske wo se 150 a 199 mg/dL oswa 1.8 a 2.2 mmol/L
- Wo se 200 a 499 mg/dL oswa 2.3 a 5.6 mmol/L
- Trè wo se pi gran pase oswa egal a 500 mg/dL oswa 5.7 mmol/L
“Lè trigliserid ou yo elve menm yon ti kras, sa ogmante risk ou pou bagay nou souvan panse ak yo lè kolestewòl wo—atak kè ak konjesyon serebral,” Doktè. Bergmark di. “Yon fwa yo elve anpil, sa vle di 500 mg/dL oswa plis, gen yon risk pou konsekans klinik dirèk. Pa egzanp, li ka lakòz pankreyatit ak enflamasyon nan pankreya la, ki menase lavi. Li kapab fè kè a, sèvo a ak veso sangen yo mal tou.”
Ipètrigliseridemi grav ka koze pa plizyè faktè, tankou:
- Rejim alimantè ki gen twòp kalori ak grès
- Yon maladi moun eritye nan fanmi yo (yo rele l ipètrigliseridemi familyal oswa ipèlipidemi konbine familyal)
- Mank egzèsis
- Medikaman (tankou òmòn, estewoyid, dyiretik ak beta-blokan)
- Lòt pwoblèm sante (tankou dyabèt, maladi ren ak maladi kote sistèm defans kò a atake kò a, tankou VIH ak lupus)
- Konsomasyon alkòl regilye
Kijan pou bese trigliserid: Sa ki manke nan tretman an
Si tès san w montre yon chif ki wo, ou ka mande tèt ou kijan pou bese trigliserid. Sepandan, opsyon yo limite. Doktè w ap rekòmande pou ou:
- Fè plis egzèsis.
- Amelyore rejim alimantè w, tankou lè w limite alkòl ak manje gra, menm jan ak chanjman nan rejim alimantè pou bese kolestewòl.
- Pèdi pwa.
- Diminye estrès.
- Pran tout medikaman doktè w yo preskri w, tankou statin, pou diminye risk pou pwoblèm kè ak veso sangen.
- Fè tès pou mezire nivo trigliserid ou yo regilyèman pou wè si nivo yo ap monte oswa bese.
“Tout bagay sa yo itil pou jere risk, men yo pa vize trigliserid ki wo ni yo pa bese nivo trigliserid yo yon fason ki gen yon efè reyèl,” Doktè Bergmark di. “Epi pou yon moun ki gen nivo trigliserid ki wo anpil e ki entène lopital, pa gen anpil tretman efikas ki disponib.”
Li se chèchè prensipal nan etid k ap egzamine yon nouvo tretman ki ka konble mankman sa a nan tretman yo.
“Olezarsen te bese nivo trigliserid yo yon fason efikas, plis pase medikaman apwouve ki sou mache a kapab fè kounye a. Medikaman an pa t sèlman efikas, li te san danje tou, san okenn gwo pwoblèm sekirite ni efè segondè.”
Brian Bergmark, MD
- Interventional Cardiologist, Mass General Brigham
Olezarsen: yon nouvo tretman ki bay espwa pou moun ki gen nivo trigliserid wo
Olezarsen se yon nouvo medikaman ki aji sou yon pwoteyin fwa a pwodui. Pwoteyin sa a ede kò a trete trigliserid yo. Chak mwa, moun nan bay tèt li yon piki medikaman an anba po li.
“Gen yon pwoteyin ki rele apolipopwoteyin C3 (apoC-III), ki ralanti kapasite kò a pou kraze epi elimine trigliserid,” Doktè Bergmark eksplike. “Olezarsen anpeche apolipopwoteyin C3. Li bloke pwoteyin sa a k ap frennen sistèm nan, sa ki pèmèt kò a dekonpoze patikil sa yo ki chaje ak trigliserid epi elimine yo.”
Doktè. Bergmark ak kòlèg li yo te jwenn ke apre 6 mwa tretman ak 50 mg oswa 80 mg olezarsen, nivo trigliserid yo te bese anviwon 50 % lakay moun ki gen ipètrigliseridemi ak yon risk kadyovaskilè ki wo.
Medikaman pou nivo trigliserid wo a te bese de lòt eleman nan bilan grès ki nan san an anviwon 20% a 25%. Eleman sa yo montre risk pou maladi kè ak veso sangen. Youn nan se apolipopwoteyin B, ki ede transpòte lipid (ki gen ladan kolestewòl) nan tout kò a. Lòt la se kolestewòl ki pa lipopwoteyin ki gen gwo dansite (non-HDL). Kolestewòl non-HDL endike kantite kolestewòl ki ka akimile nan atè yo. Toulede se endikatè enpòtan risk yon moun genyen pou l fè maladi kadyovaskilè.
“Olezarsen te bese nivo trigliserid yo yon fason efikas, plis pase medikaman apwouve ki sou mache a kapab fè kounye a,” Doktè Bergmark di. “Medikaman an pa t sèlman efikas, li te san danje tou, san okenn gwo pwoblèm sekirite ni efè segondè.”
Rechèch k ap kontinye pou teste olezarsen
Doktè. Bergmark kwè ke rechèch k ap kontinye a pral mennen nan revizyon ak apwobasyon olezarsen pa Etazini. Administrasyon Manje ak Medikaman Etazini (FDA) apwouve pou ede nan jesyon pèdi pwa.
“Nou gen twa esè k ap dewoule isit la nan Mass General Brigham. De ladan yo enplike pasyan ki gen ipètriglyceridemia grav, epi sa yo ta dwe fini ane pwochèn. Rezilta sa yo gen anpil chans pou yo mennen nan apwobasyon medikaman an pou bese nivo trigliserid lakay gwoup pasyan sa yo ki gen yon maladi pi grav,” Doktè Bergmark di.
“Kanta pou moun ki gen nivo trigliserid ki modere wo,” li ajoute, “kesyon an se pa sèlman si medikaman an bese nivo trigliserid yo. Èske nou ka montre li diminye risk kriz kadyak oswa konjesyon serebral? Pou teste sa, nou bezwen yon esè ki pi gwo anpil ak plizyè milye pasyan pandan plizyè ane.”
Pou avanse nan direksyon sa a, gwoup chèchè a ap fè yon esè pi gwo. Y ap konpare imaj eskanè veso sangen kè a anvan ak apre tretman ak olezarsen. “N ap gade pou wè si gen chanjman nan plak kolestewòl nan atè kè yo pandan yon ane,” Doktè Bergmark di. “Si atè ki alimante kè a parèt pi an sante apre yon ane tretman, sa ta yon bon rezon pou fè yon etid pi gwo. Etid sa a ta ka montre si tretman an diminye risk pou maladi kè ak veso sangen.”
Rechèch sou kè ak veso sangen nan Mass General Brigham
Ionis Pharmaceuticals, Inc., konpayi ki fabrike olezarsen an, te patwone rechèch sa a. Gwoup rechèch TIMI (TIMI Study Group) nan Mass General Brigham te mennen l. TIMI se yon òganizasyon rechèch nan inivèsite ki konsantre sou etid kote yo teste tretman sou moun. Etid sa yo ede nou pi byen konprann maladi kè ak veso sangen epi amelyore swen pasyan yo.