false

Espre nen Foralumab la ka pote yon nouvo espwa pou tretman esklewoz miltip (MS)

Chèchè k ap fè rechèch epi k ap travay sou yon echantiyon nan yon laboratwa
/content/dam/unified-xwalk/cf/providers/3012424

Yon nouvo tretman sou fòm espre nen, ki rele foralumab, ta ka pote espwa pou moun k ap viv ak esklewoz miltip (MS). Chèchè nan Mass General Brigham fèk reyalize yon esè klinik faz 1 sou foralumab, ki montre rezilta ankourajan pou diminye sentòm MS epi amelyore kalite lavi moun k ap viv ak maladi sa a.

“Rechèch nou sou nouvo tretman antikò yo bay nan nen an se yon gwo pa annavan pou jere sentòm MS yo,” se sa Tanuja Chitnis, MD, FAAN, direktè Sant Rechèch sou Aplikasyon Neywoiminoloji nan Swen nan Mass General Brigham, di. “Li gen potansyèl pou amelyore lavi anpil pasyan lè li diminye enflamasyon epi amelyore fonksyon fizik.”

Doktè Chitnis, ki sèvi tou kòm direktè Sant Pedyatrik pou MS nan Mass General Brigham ak ko-direktè Sant MS nan Brigham and Women’s Hospital, konsakre tout karyè li pou ede pasyan ki gen MS nan tout etap lavi yo. Li nan premye liy rechèch inovatè sou nouvo tretman.

Kisa MS ye epi kijan foralumab ta ka ede?

MS se yon maladi sistèm nève ki fè sistèm iminitè a atake sèvo a, mwal epinyè a ak nè je yo. Sa lakòz domaj nan myelin, kouch pwoteksyon ki antoure fib nè yo, ki mennen nan kominikasyon deranje ant sèvo a ak rès kò a. Avèk tan, domaj sa a ka vin pi grav epi li ka lakòz pwoblèm fizik ak newolojik grav.

MS parèt pi souvan ant laj 20 ak 40 lane. Li afekte fanm pi souvan pase gason. Fason maladi a evolye varye, men souvan gen peryòd kote sentòm yo vin pi grav, apre sa gen yon rekiperasyon pasyèl, oswa nan kèk ka, fonksyon kò a bese piti piti.

Chèchè nan Mass General Brigham ap etidye foralumab, yon espre nen ki aji sou sistèm iminitè a pou ede pwoteje nè yo epi ralanti pwogresyon maladi a. Doktè Chitnis ak ekip li a ap teste si foralumab ka trete esklewoz miltip pwogresif segondè (SPMS). Se yon etap MS ki pi avanse, kote sentòm yo vin pi grav san rete, san peryòd amelyorasyon.

Foralumab se yon kalite antikò monoklonal, ki se yon pwoteyin ki fèt nan laboratwa pou repwodui kapasite sistèm iminitè a pou konbat selil danjere. Antikò monoklonal yo te itilize avèk siksè pou trete kondisyon tankou kansè ak migrèn. Chèchè yo ap etidye tou kijan foralumab ka ede jere lòt maladi enflamasyon lakòz, tankou COVID-19 ak maladi Alzheimer, lè li diminye enflamasyon epi li pwoteje selil nève yo.

Rezilta prekòs esè espre nen foralumab la

Doktè Chitnis ak ekip li a te dekouvri foralumab te ede:

  • Diminye fatig ak amelyore fonksyon fizik. Moun ki gen MS ki te pran foralumab te santi yo mwens fatige epi yo te ka fè plis mouvman. Sa te fè aktivite chak jou yo pi fasil.
  • Amelyore aktivite chak jou. Pasyan ki te sèvi ak espre nen an te di yo te ka fè travay chak jou pi fasil, tankou mache ak sèvi ak men yo. MS souvan afekte kapasite sa yo.
  • Diminye enflamasyon. Tretman an te montre tou potansyèl pou diminye enflamasyon an jeneral, yon pwoblèm komen nan anpil maladi newolojik.

Rezilta prekòs sa yo bay espwa ke foralumab ta ka kontinye soulaje sentòm yo epi pwoteje kont domaj pwogresif MS lakòz.

Kijan foralumab ka ede jere sentòm MS?

Nan etap avanse MS, tankou SPMS, sentòm yo souvan vin pi mal piti piti, sa ki fè travay chak jou pi difisil pou jere. Foralumab ka ede kontwole sentòm yo, patikilyèman pou moun k ap fè eksperyans yon bès konstan nan mobilite ak balans.

Lè ou konnen siy prekòs MS yo, ou ka konnen ki lè pou ou pale ak yon pwofesyonèl sante. Plis ou resevwa dyagnostik la vit, se plis ou ka jwenn swen vit pou pi byen jere maladi a avèk tan.

Siy ak sentòm prekòs MS

Sa yo enkli:

  • Difikilte pou mache
  • Santi w fatige
  • Feblès nan misk oswa kontraksyon misk ki fèt san ou pa vle
  • Vizyon twoub oswa vizyon doub
  • Angoudisman ak pikotman
  • Pwoblèm seksyèl
  • Difikilte pou kontwole blad pipi oswa trip
  • Doulè
  • Depresyon
  • Pwoblèm pou konsantre oswa sonje

Siy ak sentòm rechit MS yo

Sa yo enkli:

Sentòm sa yo ka pi grav oswa mwens grav, epi yo ka parèt epi disparèt. Men, si moun ki gen MS jere yo nan yon etap prekòs, sa ka amelyore kalite lavi yo.

Kijan yo fè dyagnostik MS?

Pa gen yon sèl tès pou fè dyagnostik MS. Doktè yo konfime MS lè siy ak sentòm parèt nan diferan pati sistèm nève a nan diferan moman, epi yo fin elimine lòt dyagnostik posib.

Tès sa yo ede konfime dyagnostik la:

  • Egzamen imajri ak rezonans mayetik (MRI). Doktè yo itilize egzamen MRI nan sèvo a ak nan kolòn vètebral la pou detekte blesi ki tipik nan MS. Yo ka sèvi ak yon koloran espesyal pou fè zòn maladi a ap afekte yo parèt pi klè.
  • Ponksyon lonbè. Yo konnen li tou kòm yon ponksyon lonbè, tès sa a egzamine likid serebrospinal la pou jwenn pwoteyin ak selil enflamatwa ki asosye ak MS. Li ede tou eskli lòt kondisyon.
  • Tès repons sistèm nève a lè li resevwa estimilis. Tès sa yo itilize elektwòd sou po a pou mezire jan sistèm nève a reponn rapidman epi avèk presizyon ak estimilis yo.
  • Tès san. Doktè yo fè tès san pou eskli lòt kondisyon ki lakòz sentòm ki sanble ak MS.

Tès sa yo, ansanm ak yon istorik medikal konplè, yon egzamen fizik ak yon egzamen newolojik detaye, ede doktè yo fè dyagnostik MS.

Gen kèk moun ki mande si gen yon lyen ant MS ak maladi Parkinson, MS ak ateroskleroz, oswa MS ak sendwòm Guillain-Barré. Men, MS diferan de lòt kondisyon sa yo nan koz li, sentòm li ak opsyon tretman li.

Ki tretman aktyèl pou MS?

Trete MS pa fasil paske sentòm yo varye selon pasyan an, epi li difisil pou prevwa kilè yon rechit ap rive. Malgre pa gen gerizon pou MS, gen tretman ki ka diminye kantite rechit yo.

Tretman aktyèl yo enkli:

  • Medikaman. Dwòg ki vize sèten selil iminitè ka diminye kantite kriz yo. Lòt medikaman, tankou relaksan misk ak antidepresan, ka ede diminye sentòm yo.
  • Terapi selil souch. Pou tretman sa a, yo retire kèk nan pwòp selil ou yo, yo trete yo epi yo remete yo nan kò ou pou sistèm iminitè ou rekòmanse fonksyone. Sa ka ede moun ki gen rechit souvan.
  • Terapi fizik ak egzèsis fizik. Sa yo ka amelyore mouvman epi redui estrès.
  • Konsèy nitrisyon. Manje an sante ka amelyore sante an jeneral.
  • Konsèy sikyatrik. Gen kèk pasyan ki twouve pale ak yon pwofesyonèl sante mantal ka ede yo jere enpak MS sou lavi chak jou yo.

Tretman aktyèl yo ede ak rechit yo, men foralumab ta ka yon nouvo opsyon pou pasyan ki gen SPMS lè lòt tretman pa mache. Kounye a, pa gen okenn tretman FDA apwouve pou SPMS ki pa aktif. Sepandan, chèchè Mass General Brigham yo ap dirije yon nouvo etid pou wè si foralumab ka ede. Etid sa a ka mennen nan pi bon fason pou jere sentòm yo nan etap avanse MS, kote opsyon yo limite. Rechèch tankou sa a nan Mass General Brigham se sa k ap ede fè swen MS avanse.

Rechèch Mass General Brigham pou avanse swen MS

Foralumab se youn nan tretman ki bay espwa chèchè nan Mass General Brigham ap etidye pou ede moun ki gen MS. Chèchè nan Massachusetts General Hospital ak Brigham and Women’s Hospital ap fè rechèch ak etid inovatè tou pou aprann plis sou MS epi jwenn pi bon tretman. Sa yo enkli:

  • Teknoloji imajri avanse: Syantifik nan Massachusetts General Hospital yo ap itilize eskanè avanse tankou Connectome 2.0 ak nouvo teknik IRM pou pran foto detaye sèvo a. Imaj sa yo ede yo wè kijan MS domaje sèvo a epi afekte memwa ak mouvman. Sa ta ka mennen nan pi bon fason pou trete MS.
  • Etid ak imajri ak rezonans mayetik (MRI) sou domaj nan fib nè yo: Chèchè Mass General Brigham yo ap etidye domaj aksòn nan MS, ki ka afekte panse ak mouvman. Rechèch yo enpòtan anpil pou jwenn pi bon fason pou suiv ak trete esklewoz miltip (MS).
  • Etid sou aparèy ki ka mete sou kò a: Chèchè nan Brigham and Women’s Hospital ap teste yon semèl entelijan ki kontwole sentòm MS yo, tankou demach ak balans, dirèkteman pandan w lakay ou. Aparèy sa a ta ka ede doktè yo wè chanjman nan sentòm yo pi bonè.
  • Swen adapte pou chak moun ak siy nan kò a ki montre eta maladi a: Chèchè nan Brigham and Women’s Hospital ap travay sou fason pou pi byen adapte tretman MS yo ak chak moun. Y ap etidye sèten jèn, pwoteyin, ak lòt makè nan kò a ki ta ka ede doktè yo predi kijan maladi a pral pwogrese ak ki tretman ki pral mache pi byen. Rechèch sa a ta ka ede bay moun ki gen MS swen ki pi byen adapte ak yo.

Rechèch k ap kontinye ak nouvo tretman tankou foralumab bay moun k ap viv ak esklewoz miltip espwa.