Siy inisyal esklewoz an plak (MS)
Anviwon 1 milyon moun Ozetazini ap viv ak esklewoz an plak (MS), dapre American Academy of Neurology(yon òganizasyon ameriken ki etidye maladi nè). MS se yon maladi kwonik ki ka afekte sèvo w, mwal epinyè w, ak nè optik ki dèyè je w yo. Doktè yo pi souvan jwenn MS lakay granmoun ki gen ant 20 ak 40 an, men timoun piti ak granmoun aje ka genyen l tou.
MS fè sistèm defans kò w atake myelin, yon kouch grès ki vlope nè w yo.
Malgre pa gen okenn gerizon ki rekonèt pou MS, gen tretman efikas ki ka diminye risk atak yo epi ralanti pwogresyon maladi a. Avèk deteksyon ak tretman bonè, ou ka ede ralanti pwogresyon li. “Li enpòtan pou w jwenn tretman [pi vit posib] pou anpeche sistèm nève w sibi domaj k ap dire lontan,” di Michael Levy, MD, PhD, yon doktè ki etidye kijan sistèm defans kò a afekte nè, nan Mass General Brigham Neuroscience Institute.
Si w enkyete w pou MS, ou ka ap mande tèt ou ki siy pou w veye ak kilè pou w al chèche swen. Doktè. Levy pale sou siy ak sentòm prekòs MS, kijan doktè yo dekouvri MS ak dènye rechèch sou tretman yo.
Ki sentòm prekòs MS yo?
MS ka lakòz yon pakèt sentòm, sa ki pi komen yo enkli:
- Pwoblèm pou mache oswa difikilte ak balans
- Santi w bouke oswa fatige anpil
- Feblès nan misk, misk ki sere san w pa vle ak tranbleman
- Vizyon twoub oswa vizyon doub
- Pèt vizyon toudenkou
- Angoudisman ak pikotman
- Pwoblèm seksyèl
- Pwoblèm sante nan bouch, tankou pwoblèm lang ki gen rapò ak MS, pwoblèm pou vale ak bouch sèk
- Difikilte pou kontwole blad pipi oswa trip yo
- Doulè, patikilyèman nevralji trijimo (doulè nan figi ki bay sansasyon yon chòk elektrik)
- Depresyon
- Pwoblèm pou konsantre oswa sonje, pafwa yo rele bwouya nan sèvo
Ou ka gen yon sèl sentòm oswa plizyè sentòm ansanm. Sentòm yo ka konstan oswa yo ka parèt epi disparèt.
Si w gen nenpòt nan sentòm sa yo, rele pwofesyonèl sante prensipal ou (PCP). Plis ou jwenn yon dyagnostik epi kòmanse tretman vit, se plis tretman an ka ralanti maladi a epi ede w jere sentòm yo.
Pwoblèm vizyon
Pou anpil moun, pwoblèm vizyon se youn nan premye sentòm MS. Espesyalman, moun k ap viv ak MS ka fè eksperyans enflamasyon nè optik la (nè ki responsab vizyon an). Yo rele sa enflamasyon nè je a. Li ka lakòz ou wè twoub oswa an doub, gen doulè oswa pèdi vizyon w pandan yon ti tan.
Paske katarakt ka kreye tou vizyon twoub oswa vizyon doub, moun souvan mande tèt yo: Èske katarak se yon siy bonè MS? Sa pa sanble vre.
Pwoblèm vizyon ka sentòm MS, men yo ka siy yon lòt maladi otoiminitè oswa newolojik tou. Ale jwenn yon pwofesyonèl sante imedyatman pou nenpòt pèt vizyon bridsoukou. Doktè je w egzamine nè je w pandan egzamen regilye yo. Li ka jwenn yon pwoblèm anvan ou gen lòt sentòm.
Tèt vire ak sansasyon tout bagay ap vire
Anpil moun ki enkyete yo pou sentòm MS mande tou si tèt vire oswa sansasyon tout bagay ap vire se siy maladi a. Èske vètij se yon premye siy MS? Li kapab—men li pa nesesèman sa tou. Sentòm MS yo pa menm lakay tout moun. Gen moun ki santi tout bagay ap vire, alòske lòt moun pa santi sa.
Sentòm MS espesifik pou sèks
Malgre pifò moun ki gen MS ka gen menm sentòm yo, gen kèk sentòm ki depann de sèks moun nan. Men, li enpòtan pou w konnen sentòm ki nan lis anba a ka gen anpil lòt kòz.
Doktè. Levy eksplike: “Menm si moun ki gen MS ka gen sentòm sa yo, se yon lòt bagay ki lakòz yo pi souvan.”
Siy prekòs MS lakay fanm
Tou de fanm ak gason ka resevwa yon dyagnostik MS. Sepandan, kondisyon an pi komen nan fanm ak moun yo te asiyen fi nan nesans (AFAB). An reyalite, etid yo montreke fanm yo gen twa fwa plis chans pou devlope kondisyon an pase gason.
Sentòm espesifik pou fanm yo ka gen ladan:
- Sechrès nan vajen
- Disfonksyonman seksyèl
- Amenore—absans règ
Fanm ak lòt moun yo te klase kòm fi lè yo te fèt, ki gen MS ak règ, ka gen plis sentòm pandan règ yo, tankou depresyon, fatig ak feblès.
Menopoz kapab gen yon enpak sou fanm ki gen MS tou. Gen rechèch ki te jwenn ke kèk fanm rapòte yon vin pi mal nan sentòm MS apre menopoz. Men lòt moun note ke menopoz redui pousantaj rechit yo.
Moun ki gen MS epi ki espere vin ansent ka enkyete yo pou fason maladi a ka afekte lavni yo. Pandan ke li enpòtan pou pale ak pwofesyonèl sante ou sou vin ansent pandan w ap viv ak MS, gen espwa. Pasyan yo ka vin ansent epi leve fanmi pandan y ap jere sentòm MS yo ak tretman yo.
Siy prekòs MS lakay gason
Sentòm MS ki ka parèt lakay gason ak lòt moun yo te klase kòm gason lè yo te fèt ka gen ladan pwoblèm sante seksyèl tankou:
- Twoub ereksyon
- Libido ki diminye
- Difikilte pou gen yon ògasm—ògasm ki pa rive ankò, ki rive mwens souvan, ki pa fò menm jan an oswa ki pran plis tan pou rive
Gason ak lòt moun yo te klase kòm gason lè yo te fèt ki gen MS gen plis chans pase fanm pou yo gen:
- Yon pèt kowòdinasyon
- Mank balans
- Difikilte pou reflechi, tankou pwoblèm pou sonje, aprann, konsantre oswa pran desizyon
Gen anpil medikaman efikas ki disponib pou diminye risk atak yo epi ralanti pwogresyon maladi a.
Michael Levy, MD, PhD
- Neurologist, Mass General Brigham
Kisa ki lakòz MS?
Konnen siy ak sentòm MS yo ka itil pou jwenn dyagnostik ou. Sepandan, kòz espesifik maladi a toujou enkoni.
“Malerezman, pou kounye a, nou pa konnen egzakteman sa ki lakòz MS,” di Doktè. Levy di. “Gen anpil bagay ki ogmante risk yon moun genyen pou l devlope MS, tankou fimen, sèten enfeksyon ak mank vitamin D. Maladi otoiminitè ka afekte MS ou tou.”
Rechèch resan ki te pibliye nan jounal Science sijere ke MS ka gen rapò ak viris Epstein-Barr (EBV) ki komen an. Moun ki gen MS gen yon pousantaj enfeksyon EBV ki pi wo anpil pase moun ki pa gen MS, men anpil moun trape EBV san yo pa janm devlope MS. Li pa fasil pou yon enfeksyon EBV pou kont li lakòz MS, men rechèch la sijere ke li se yon pati enpòtan nan chèn evènman ki kontribye nan devlopman MS lakay yon moun.
Èske MS ka pase nan fanmi?
Malgre MS pa eritye dirèkteman—sa vle di li pa pase de yon jenerasyon ale nan yon lòt—ou gen plis chans pou yo dyagnostike w ak MS si yon paran oswa yon frè oswa sè genyen li. Si gen moun nan fanmi w ki gen MS oswa lòt maladi otoiminitè, veye chanjman nan kò w oswa nan fason w reflechi. Yo ka siy prekòs maladi a.
Kijan doktè yo dekouvri esklewoz an plak (MS)?
Pa gen yon sèl tès espesifik pou dyagnostik MS. Pou wè si w gen MS, pwofesyonèl sante w la chèche mak maladi a nan sèvo w, mwèl epinyè w oswa nè je w. Li chèche tou pwoteyin ak lòt siy maladi a nan san w ak likid ki antoure mwèl epinyè w.
Sentòm ou yo, istwa sante pa w ak fanmi w, sa egzamen yo montre ak rezilta tès yo ede doktè w konnen si w gen MS.
Èske MS ak maladi Parkinson gen rapò?
Malgre gen kèk resanblans nan sentòm yo—tankou chanjman nan mouvman—gen anpil diferans ant MS ak maladi Parkinson tou.
“Toulede maladi sa yo ka lakòz tranbleman,” di Doktè. Levy di. “Men maladi diferan sa yo gen kòz, tès dyagnostik, ak tretman ki diferan.”
Aprann plis sou diferans ki genyen ant MS ak maladi Parkinson
Kijan yo trete MS?
Yo trete MS ak yon konbinezon medikaman yo rele terapi ki modifye maladi (DMT), medikaman oswa tretman pou jere sentòm yo, epi sipleman ak medsin entegre.
Pale ak pwofesyonèl sante w sou fason w ap viv ak sa w vle tretman an ede w fè. Yo ede w chwazi opsyon tretman ki ka pi byen sipòte w.
Yon fason viv ki bon pou sante w ka ede w santi w pi byen menm si w gen MS. Pou ede jere MS:
- Pran ase solèy epi pran yon sipleman vitamin D.
- Manje manje ki bon pou sante ou.
- Rete aktif.
- Diminye estrès.
Èske gen yon gerizon pou MS?
Malerezman, pou kounye a, yo poko jwenn gerizon pou esklewoz an plak. Men, moun ki gen MS ka viv byen epi an sante, sitou lè yo suiv tretman yo, jere sentòm yo epi fè chwa ki bon pou sante yo.
“Gen anpil medikaman ki ka diminye risk pou sentòm yo retounen epi ralanti MS,” di Doktè. Levy di. “Pifò nan medikaman sa yo byen tolere alontèm epi yo pèmèt ou retounen nan fason w t ap viv anvan an.” Gen fason tou pou soulaje sentòm ou yo epi ede ou jere estrès ak doulè nan kò maladi a ka lakòz.”
Chèchè yo ap chèche yon fason pou geri esklewoz miltip (MS). Mass General Brigham, yon rezo lopital, se yon lidè nan swen kontinyèl, edikasyon ak rechèch sou maladi sa a.
Pwogrè nan rechèch sou MS
Chèchè nan Mass General Brigham Neuroscience Institute, yon enstiti ki etidye sèvo ak nè, ap fè rechèch ak nouvo metòd pou aprann plis sou MS epi jwenn pi bon tretman. Sa yo enkli:
- Tretman ak foralumab an espre pou nen: Chèchè yo fèk fini yon esè klinik faz 1 sou foralumab, ki bay espwa pou diminye sentòm MS yo epi amelyore kalite lavi moun k ap viv ak MS.
- Teknoloji avanse pou fè imaj medikal: Syantis yo ap itilize eskanè avanse tankou Connectome 2.0 ak nouvo teknik MRI pou pran foto detaye sou sèvo a. Imaj sa yo ede yo wè kijan MS domaje sèvo a epi afekte memwa ak mouvman. Sa ta ka mennen nan pi bon fason pou trete MS.
- Etid sou domaj nan fib nè yo ak MRI (yon egzamen ki fè imaj anndan kò a): Chèchè yo ap etidye domaj akson nan MS, ki ka afekte panse ak mouvman. Rechèch yo jwe yon wòl enpòtan nan jwenn pi bon fason pou swiv ak trete MS.
- Etid sou aparèy ki ka mete sou kò a: Chèchè yo ap teste yon plantè entelijan ki kontwole sentòm MS, tankou demach ak balans, dirèkteman lakay ou. Aparèy sa a ta ka ede doktè yo detekte chanjman nan sentòm yo pi bonè.
- Tretman ki adapte ak chak moun ak siy yo mezire nan kò a: Chèchè yo ap travay sou fason pou pi byen adapte tretman MS pou chak moun. Y ap etidye sèten jèn, pwoteyin, ak lòt makè nan kò a ki ta ka ede doktè yo predi kijan maladi a pral pwogrese ak ki tretman ki pral mache pi byen. Rechèch sa a ta ka ede bay moun ki gen MS swen ki pi byen adapte ak bezwen yo.
Rechèch k ap kontinye ak nouvo tretman tankou foralumab bay moun k ap viv ak esklewoz miltip espwa.