false

Maladi Parkinson kont Tranbleman esansyèl: Ki Diferans lan?

Yon granpapa k ap li pou pitit pitit fi li
/content/dam/unified-xwalk/cf/providers/3011914

Souke san kontwòl oswa tranbleman pa yon sentòm ki parèt sèlman nan maladi Parkinson. Se youn nan plizyè sentòm maladi sa a ak tranbleman esansyèl genyen an komen; tranbleman esansyèl se yon lòt pwoblèm nan sèvo ki lakòz mouvman ki pa nòmal tou.

Byenke pa gen gerizon pou okenn nan kondisyon sa yo, plizyè tretman ka ede ralanti pwogresyon yo.

“Avèk ekip espesyalis nou an, nou ka ede jere sentòm yo epi ede w santi w plis tankou tèt ou,” di Rees Cosgrove, MD, FRCSC, yon newochirijyen nan Mass General Brigham, yon rezo swen sante. “Men siksè tretman sa yo ka depann de konbyen bonè yon doktè fè dyagnostik la.”

Doktè. Cosgrove ap sèvi kòm direktè Epilepsi ak Newochiriji Fonksyonèl nan Brigham and Women’s Hospital. Li eksplike diferans ki genyen ant maladi Parkinson ak tranbleman esansyèl, sentòm yo ak tretman ki disponib.

Ki diferans ki genyen ant maladi Parkinson ak tranbleman esansyèl?

Tranbleman esansyèl pi kouran pase maladi Parkinson. Dapre fondasyon ki rele Parkinson’s Foundation, 1 milyon moun nan Etazini ap viv ak maladi Parkinson. Prèske 10 milyon moun gen tranbleman esansyèl, dapre sit entènèt enfòmasyon sou sante MedlinePlus.gov.

Maladi Parkinson kòmanse lè selil nève nan sèvo a febli, domaje oswa mouri. Anpil nan selil sa yo egziste nan baz sèvo a nan substantia nigra, kote yo pwodui dopamin chimik lan. Sèvo a sèvi ak dopamin pou kòmanse aktivite nan tout kò a.

Lè selil nève sa yo sispann travay epi nivo dopamin yo desann, sèvo a pèdi kontwòl sou kèk mouvman ak fonksyon.

Kontrèman ak maladi Parkinson, doktè yo pa konnen sa ki lakòz tranbleman esansyèl la. Sepandan, etid yo montre gen chanjman modere k ap fèt nan sèvo pasyan ki gen kondisyon sa a. Domaj parèt nan yon pati nan sèvo a ki rele serebelòm, ki responsab kowòdinasyon.

Ki sentòm maladi Parkinson ak tranbleman esansyèl?

Sentòm maladi Parkinson ak tranbleman esansyèl vin pi grav avèk tan.

Sentòm maladi Parkinson

Pasyan ki gen maladi Parkinson anjeneral tranble san kontwòl lè yo an repo. Tranbleman an se yon mouvman regilye ale-vini ki vin pi fò lè moun nan anba presyon.

“Se yon kondisyon ki trè fristran pou viv avèk li, ki lakòz anbarasman nan lavi sosyal ak pwofesyonèl,” di Doktè. Cosgrove di. “Sa ki enteresan, tranbleman an diminye lè yon pasyan deplase bra l ak janm li volontèman.”

Byenke tranbleman an kòmanse nan men yo pi souvan, li ka kòmanse tou nan machwè a oswa nan pye yo.

Lòt siy ak sentòm maladi Parkinson ki pi enpòtan yo gen ladan yo:

  • Mouvman ralanti (bradikinezi)
  • Bra, janm oswa pati mitan kò a rèd
  • Pwoblèm pou mache, pale ak ekri
  • Pwoblèm pou kenbe balans oswa pou kenbe kò a dwat, ki ka ogmante risk pou tonbe

Nan sèten ka, kondisyon an ka asosye tou ak:

  • Pèdi kapasite pou pran sant
  • Depresyon ak enkyetid
  • Difikilte pou vale oswa moulen
  • Pa ka kontwole pipi oswa poupou
  • Demans ak pwoblèm memwa
  • Pwoblèm nan fonksyonman seksyèl
  • Alisinasyon
  • Fatig ak doulè
  • Kranp nan misk, sitou nan janm ak nan zòtèy
  • Bès toudenkou nan tansyon, ki ka lakòz vètij

Sentòm tranbleman esansyèl

Pasyan ki gen tranbleman esansyèl yo ka gen sentòm ki sanble ak sentòm maladi Parkinson, men tranbleman yo parèt lè yo ap bouje, pa lè yo an repo. Tranbleman an kòmanse lè yon pasyan eseye deplase manm li yo. Li pa fasil pou yo gen sentòm lè yo an repo.

“Ou ka ap manje, ekri, oswa eseye abiye lè men w kòmanse tranble san kontwòl,” se sa Doktè di. Cosgrove di. “Epi, kou ou sispann eseye bouje, tranbleman an disparèt.”

Tranbleman an ka rive nan:

  • Men
  • Bra
  • Tèt
  • Machwè

Vwa w ka tranble tou, san okenn lòt siy newolojik. Mank somèy oswa estrès ka agrave sentòm yo.

Sa ki fè swen syans newolojik nou yo diferan

Ekspè nou yo bay swen ki kowòdone, ki baze sou rechèch pou kondisyon sèvo, kolòn vètebral ak sistèm nève, ki konbine teknoloji avanse ak plan tretman pèsonalize.
primary
Aprann plis sou Enstiti Syans Newolojik la
/content/unified-xwalk/ht/services/neuroscience

Sa ki ogmante risk pou gen maladi Parkinson oswa tranbleman esansyèl

Gason gen plis chans pou devlope maladi Parkinson pase fanm. Risk la ogmante si:

  • Ou gen plis pase 60 an.
  • Ou gen fanmi pwòch ki gen kondisyon an.
  • Ou te an kontak ak kèk pestisid.
  • Ou gen kèk jèn yo konnen ki lakòz maladi Parkinson nan.

Tranbleman esansyèl ka devlope nan nenpòt laj, men li pi souvan kòmanse apre 40 oswa 50 an. Dapre Enstiti Nasyonal Sante (NIH), tranbleman esansyèl se yon maladi ereditè nan 50-70 % ka yo.

Nou deja gen plizyè tretman efikas nan bwat zouti nou gen kounye a pou pasyan ki gen maladi Parkinson ak tranbleman esansyèl. Avèk rechèch k ap akselere nan yon vitès fou, li difisil pou w pa imajine ki nouvo zouti ki pral a dispozisyon nou nan kèk ane.

Rees Cosgrove, MD, FRCSC

  • Neurosurgeon, Mass General Brigha

Kijan yo fè dyagnostik maladi Parkinson?

Pa gen okenn tès espesifik pou maladi Parkinson, ni pou tranbleman esansyèl.

Doktè ki gen ekspètiz nan maladi mouvman yo konte sou evalyasyon newolojik konplè pou elimine kondisyon ki sanble yo. Yo poze pasyan yo kesyon sou sentòm yo ak antesedan familyal yo. Yo itilize tou:

  • Tès san
  • Eskanè tomografi enfòmatize (CT): Radyografi espesyal pwodui imaj koup transvèsal sèvo a.
  • Eskanè tomografi pa emisyon pozitwon (PET): Yon sibstans radyoaktif ki rele yon "tracer" ede mezire fonksyon sèvo a. Li ede tou idantifye aktivite sispèk ki ka endike yon maladi.
  • Imaj pa rezonans mayetik (MRI): Yon gwo leman ak onn radyo egzamine ògàn ak lòt estrikti andedan kò a.
  • Byopsi po

Kondisyon ki sanble ak maladi Parkinson

Sentòm maladi a genyen an komen ak lòt pwoblèm nan sèvo fè maladi Parkinson vin pi difisil toujou pou dyagnostike.

Kondisyon sa yo ak sentòm yo gen ladan yo:

  • Atwofi miltisistemik (MSA): Move kowòdinasyon ak lapawòl ki pa klè, oswa toude
  • Demans kò Lewy: Sentòm yo varye ant mouvman dousman, manm rèd, ak tranbleman rive nan pèt memwa, move jijman, ak konfizyon. Lòt sentòm yo enkli alisinasyon vizyèl ak depresyon.
  • Paralizi sipranikleyè pwogresif (PSP): Difikilte pou kontwole demach ak balans, ansanm ak yon enkapasite pou bouje je yo. Chanjman nan imè ak konpòtman, tankou depresyon, endiferans ak demans modere, ka rive tou.
  • Dejenerasyon kòtikobazal (CBD): Manm rèd, balans ki deranje, ak move kowòdinasyon an. Sentòm yo ka parèt sou yon bò kò a anvan yo afekte lòt bò a. Lòt sentòm yo ka gen ladan yo tranbleman, lapawòl ki ezitan oswa ki koupe, difikilte pou vale oswa enkapasite pou bouje lib.

Tretman pou men, pye, oswa lòt manm k ap tranble

Pa gen okenn tretman ki geri maladi Parkinson oswa tranbleman esansyèl, dapre sa nou konnen. Erezman, gen plizyè fason pou trete ak jere sentòm yo.

Tretman pou tranbleman Parkinson

Lè yo trete maladi Parkinson osi prekòs posib, sa ka retade agravasyon sentòm yo. Klinik ki espesyalize nan twoub mouvman yo ofri ekip swen pou maladi Parkinson, yon newològ ap dirije yo epi li ka mete pasyan yo an kontak ak terapis fizik, ègoterapis ak òtofonis.

Tretman pou kontwole sentòm yo enkli:

  • Medikaman pou ranplase dopamin, tankou levodopa oswa carbidopa
  • Egzèsis pou maladi Parkinson yo anseye nan terapi lapawòl, ègoterapi ak terapi fizik.
  • Estimilasyon serebral pwofon (DBS), ki itilize elektwod ki enplante nan sèvo a pou kontwole sentòm yo. An jeneral, moun ki resevwa DBS yo wè sentòm yo amelyore 70 %.
  • Iltrason konsantre gide pa MRI, ki itilize ond iltrasonik pou vize zòn espesifik nan sèvo a
  • Nouvo medikaman oswa entèvansyon yo ap teste nan esè klinik
Yon fi ki pi gran ap pran yon konprime sou tab kwizin li an.

Tretman pou tranbleman esansyèl

Pifò moun ki gen tranbleman esansyèl ka soulaje sentòm yo avèk medikaman. Si medikaman pa ede, pale ak doktè ou. Cosgrove di estimilasyon serebral pwofon ka elimine sentòm yo kay 80-90% moun. Nan kèk ka, doktè yo ka itilize iltrason konsantre pou vize zòn nan sèvo a yo panse ki responsab tranbleman an.

Plizyè chanjman nan fason w viv ka ofri soulajman:

Èske yon jou ap gen yon remèd pou maladi Parkinson oswa tranbleman esansyèl?

Malgre doktè yo sitou trete sentòm toude maladi yo, plizyè pwojè nan Mass General Brigham bay anpil espwa pou jwenn yon gerizon ak nouvo tretman:

  • Terapi jèn: Chèchè nan Brigham and Women’s Hospital ap teste terapi jèn ki fèt sou mezi pou pasyan yo. Yo te devlope sèvo minyati soti nan selil souch pou teste apwòch endividyèl yo. Nan Massachusetts General Hospital, chèchè yo ap teste kapasite IRM pou gide terapi jèn nan sèvo a. Gen kèk terapi ki ka ede sèvo a pwodui dopamin, sa ki soulaje kèk sentòm maladi Parkinson.
  • Terapi selilè: Chèchè nan lopital Mass General ak McLean Hospital te sèvi ak selil sistèm defans kò a pou fè gwo amelyorasyon nan terapi selilè pou maladi Parkinson. Sistèm sa a se baryè natirèl kò a kont maladi. Selil sa yo, yo rele selil T, ta ka ede selil yo repwograme pou pwodui dopamin rive kote yo bezwen ale, rete vivan ak refè.
  • Dyagnostik pi bonè: Sa ka pran plizyè ane anvan pasyan yo remake premye siy kèk kondisyon nan sèvo a. Sèvi ak siy nan kò a ki ka montre yon maladi ta ka ede chèchè Mass General Brigham yo idantifye pwoblèm sante sa yo depi nan premye etap yo.
  • Remèd ki byen chwazi: Rechèch nan Mass Eye and Ear sijere yon medikaman ki gen efè ki sanble ak alkòl ta ka diminye tranbleman nan vwa pasyan yo.

“Nou deja gen plizyè tretman ki efikas pou pasyan ki gen maladi Parkinson ak tranbleman esansyèl,” Doktè a di. Cosgrove di. “Piske rechèch ap avanse byen vit, li difisil pou nou pa imajine ki nouvo zouti n ap genyen nan kèk ane.”

Kontakte Enstiti syans newolojik

Rele nou pou pale ak yon manm ekip ki ka ede ou konprann opsyon ou yo ak gide ou nan swen ki apwopriye pou ou. Avèk plizyè etablisman nan tout New England ak sipò pou pasyan k ap soti andeyò Etazini, nou fè li pi fasil pou yo jwenn swen kowdoòne ak ekspè.
primary
phone
857-282-4900

Rele Enstiti Syans Newolojik la

8572824900
secondary
internal
Sèvis pou Pasyan Entènasyonal yo

Kontakte Sèvis pou Pasyan Entènasyonal yo

/content/unified-xwalk/ht/patients-visitors/international/for-patients/contact