false

Manje se medikaman ede trete maladi kwonik

Kontribitè
Elsie Taveras, MD, MPH; Lauren Fiechtner, MD, MPH; Priscilla Wang, MD, MPH
Yon jèn gason ap prepare engredyan pou yon repa ak pwodui fre nan kizin li.

Nou se sa nou manje, epi pa gen ase Ameriken ki manje manje ki ankouraje lasante ak byennèt. Dapre Depatman Agrikilti Etazini (USDA), move nitrisyon se yon kòz prensipal maladi nan Etazini. Li asosye tou ak plis pase mwatye yon milyon lanmò chak ane.

Manje ki an sante ka ede. Men, yo ede sèlman moun ki gen aksè ak yo, yon privilèj ki sanble vin pi ra chak ane. Salè, lojman ak menm inegalite ant ras yo twò souvan detèmine kiyès ki gen aksè ak manje epi kiyès ki pa genyen.

Mass General Brigham te prezante estrateji “Manje se Medikaman” li a pou ede plizyè milyon Ameriken jwenn manje ki bon pou lasante. Moun sa yo pa toujou gen ase manje pou yo viv yon vi aktif epi rete an sante.

“Pou fè moun Ozetazini viv pi an sante, nou pa ta dwe sèlman devlope yon nouvo medikaman oswa yon nouvo teknik medikal,” di Elsie Taveras, MD, MPH, responsab sante kominotè ak egalite nan sante nan Mass General Brigham. “Nou vle sèvi ak manje nou manje pou anpeche maladi kwonik ki gen rapò ak move nitrisyon vin pi grav. Nou vle sèvi ak manje sa yo tou pou anpeche maladi sa yo parèt.”

Dapre Dr. Nan Mass General Brigham, Taveras, Lauren Fiechtner, MD, MPH, responsab Sant Nitrisyon pou Timoun nan Mass General Brigham for Children, ak Priscilla Wang, MD, MPH, responsab medikal adjwen pou egalite nan swen sante primè, sèvi ak estrateji Manje se Medikaman pou konbat obstak nan sistèm nan ki anpeche pasyan jwenn manje ki bon pou lasante.

Yo eksplike kijan estrateji a fonksyone ak kijan li ka finalman sèvi kòm yon modèl pou anpeche maladi kwonik nan tout peyi a.

Kisa Manje se Medikaman ye?

Estrateji Manje se Medikaman Mass General Brigham lan ankouraje pwofesyonèl sante yo konsidere manje menm jan ak lòt swen medikal, sitou lè y ap trete pwoblèm sante ki gen rapò ak sa moun manje. Pwofesyonèl sante yo ka bay pasyan sa yo referans pou jwenn manje ki bon pou lasante regilyèman, tankou nan yon sant distribisyon manje oswa atravè yon kou kwizin. Apre sa, yo ka wè kijan pasyan yo reyaji.

“Menm jan ak anpil medikaman, li pa ase pou yon pasyan manje yon sèl repa ki an sante epi atann pou l santi l pi byen imedyatman,” di Doktè. Fiechtner di. “Pasyan ki gen maladi kwonik bezwen konnen kijan y ap jwenn pwochen repa ki an sante yo demen, mwa pwochen, oswa ane pwochen. Antanke sistèm sante, se responsablite nou pou nou prezante chemen sa a.”

Kijan pwofesyonèl sante yo konnen si yon moun pa gen ase manje?

Pasyan ki vizite yon klinik swen primè Mass General Brigham resevwa depistaj pou ensekirite alimantè kòm yon pati nan yon depistaj pi laj pou faktè sosyal ki enfliyanse sante (SDOH). Depistaj sa yo fèt anvan vizit swen primè woutin yo, epitou yo fèt pou pasyan ki entène nan lopital sistèm nan.

Kamyonèt Swen Kominotè Mass General Brigham yo pote pwofesyonèl sante nan kominote ki gen plis risk pou yo fè depistaj ak bay tretman. Yo verifye tou si moun yo gen ase manje.

Mass General Brigham ankouraje founisè swen yo pou yo konsidere faktè sosyal ki enfliyanse sante pandan evalyasyon yo. Kondisyon sosyal ak anviwònman yon pasyan kapab afekte sante li, tankou kapasite li pou jwenn manje ki bon pou lasante.

Faktè sosyal ki enfliyanse sante yo gen ladan yo kote moun:

  • Fèt
  • Viv
  • Aprann
  • Travay
  • Jwe
  • Pratike relijyon yo

Obstak pou manje ki an sante

Sekirite alimantè ak sekirite nitrisyonèl pa menm bagay la. Moun ki gen sekirite alimantè gen ase pou yo manje. Moun ki gen sekirite alimantè ka toujou gen aksè ak manje. Men, kèk faktè sosyal ka anpeche yo jwenn manje nourisan ki ka ede yo rete an sante, anpeche maladi oswa menm trete maladi.

“Ou ka gen anpil manje, men ou ka pa jwenn ase manje nourisan, oswa ou ka pa jwenn okenn ditou,” di Doktè. Taveras di. “Ou ka gen tout bwason ki gen sik ak vyann trete nan mond lan, men si ou pa gen aksè ak legim, pwodui letye, sereyal ak bon grès, alò kisa sa ap itil ou?”

Anpil Ameriken pa konnen ki kote yo pral jwenn pwochen repa yo, san yo pa menm pale de si repa sa a depase limit kantite sik ajoute oswa grès yo ta dwe konsome chak jou. An reyalite, manje yo transfòme anpil nan izin yo, epi yo ajoute sibstans ki pa bon pou lasante ladan yo, reprezante prèske 60% nan sa granmoun yo manje, dapre rechèch sou sa moun manje Ozetazini.

Obstak komen ki fè li difisil pou kèk moun jwenn aksè ak manje ki an sante yo se:

  • Finans: Ensekirite alimantè gen rapò dirèkteman ak ensekirite finansye ak povrete, dapre Feeding America. Moun k ap eseye fè fas ak pri bezwen debaz yo k ap monte, tankou pwovizyon ak lwaye, pandan salè yo ba oswa pa stab, ka oblije pran desizyon difisil sou manje y ap achte.
  • Kote: An 2020, USDA te rapòte ke anviwon 19 milyon moun nan tout peyi a ap viv nan dezè alimantè, oswa zòn ki manke aksè ak manje ki abòdab epi ki an sante. Enstiti Nasyonal Sante (NIH) rapòte ke dezè alimantè egziste nan katye iben oswa banlye ki pa gen makèt ki ofri opsyon manje ki an sante, oswa nan zòn riral kote makèt ki pi pre yo twò lwen.
  • Rasis estriktirèl: Dapre USDA, fanmi nwa yo gen de fwa plis chans pase fanmi blan yo pou yo fè eksperyans ensekirite alimantè. Dapre NIH, dezè alimantè yo pi komen nan katye kote majorite rezidan yo se minorite etnik oswa rasyal, akòz faktè tankou rasis estriktirèl.
  • Izolasyon sosyal ak stigmatizasyon: Granmoun ki viv poukont yo ka depann de livrezon manje nan men fanmi ak zanmi. Anplis de sa, anpil moun ki fè eksperyans ensekirite alimantè ka pa santi yo vle pale. Dapre Dr. Wang, moun yo ka pa santi yo alèz pou pataje enfòmasyon sa a dirèkteman ak founisè swen sante yo, oswa yo ka sibi stigmatizasyon nan men lòt moun si y ap resevwa èd alimantè (yo te konn rele l “koupon manje”).
  • Pandemi COVID-19: Fèmti lekòl yo te anpeche timoun yo patisipe nan plan repa ke gouvènman federal finanse. Biznis ki fèmen, chèn apwovizyònman ki deranje ak enflasyon te lakòz chomaj epi fè pri manje yo monte anpil.

“Konsekans finansye pandemi an ap dire omwen 5 a 10 lane,” Doktè di. Fiechtner di. “Moun yo gen mwens lajan epi yo mwens dispoze fè don bay bank alimantè, alòske liy moun k ap tann devan sant distribisyon manje yo ap vin pi long toujou.”

Kijan ensekirite alimantè afekte kondisyon sante kwonik?

Dapre Gid Dyetetik 2020-2025 pou Ameriken USDA a, maladi kwonik ki gen rapò ak nitrisyon, oswa maladi alontèm ki soti nan abitid manje ki pa an sante, afekte anviwon mwatye nan granmoun Ameriken yo. Kèk nan kondisyon sante kwonik ki pi komen ki lye ak move nitrisyon se:

Manje kapab gen yon enpak tou sou:

Èske manje kapab anpeche maladi kwonik?

Wi. Tout manje gen nitriman, oswa pwodui chimik ki ede kò a fonksyone. An jeneral, gen de kalite nitriman:

  1. Makronitriman: Nitriman ki fèt ak gwo molekil konplèks, tankou grès, pwoteyin ak idrat kabòn
  2. Mikwonitriman: Ti nitriman, tankou vitamin ak mineral, ki ede kò a grandi epi devlope

Manje ki soti nan plant—manje ki soti nan tè a oswa nan pyebwa—gen bon balans ant tou de kalite nitriman yo. Pou moun ki gen 2 lane oswa plis, depatman ameriken yo ki responsab agrikilti, sante ak sèvis sosyal rekòmande pou fwi ak legim, sitou fwi antye ak legim divès koulè, reprezante mwatye tout manje moun manje.

Yo rekòmande pou lòt mwatye a gen ladan l:

  • Sereyal
  • Pwodui letye
  • Pwoteyin
  • Lwil ki gen mwens grès satire

Èske manje ka ogmante risk pou maladi kwonik?

Gen kèk manje ki ka ogmante risk pou maladi kwonik oswa fè pwoblèm sante moun deja genyen vin pi grav. Pami yo, gen manje ak bwason ki gen anpil:

  • Sik yo ajoute, tankou bwason ki gen sik (bwason pou espò oswa soda, pa egzanp)
  • Grès satire, tankou bè, vyann bèf ak kèk manje ki kwit nan fou oswa ki fri
  • Sodyòm, tankou sandwich vyann frèt, pitza ak manje ki fèt ak ze
  • Alkòl, tankou byè, diven ak likè

Anplis, manje trete ak kèk kalite vyann wouj ka lakòz anflamasyon nan tout kò a. Anflamasyon se fason sistèm defans kò a reyaji lè tisi yo domaje. Anpil etid montre gen yon lyen ant manje anpil vyann wouj ak vyann trete ak kansè nan kolon ak rektòm.

“Mwen te gen pasyan ki di m lè yo manje yon rejim ki ‘pi pwòp’, yo santi yo pi byen fizikman,” dapre Doktè Wang di. “Gen yon lyen ant anviwònman nou, sa nou manje, mikwòb ki nan trip nou (bakteri ki viv nan trip nou) ak sante trip nou an jeneral.”

Kijan Manje se Medikaman abòde ensekirite alimantè?

Mass General Brigham travay ansanm ak The Greater Boston Food Bank, yon òganizasyon ki bay manje nan rejyon Boston, ak òganizasyon kominotè atravè Massachusetts pou ede moun jwenn manje ki bon pou sante.

Ensekirite alimantè se yon kondisyon kwonik. Li ka dire pandan plizyè ane, se poutèt sa nou bezwen pi byen konprann konbyen tan kouvèti asistans pou manje a ta dwe dire, efè alontèm manje ki bon pou sante sa yo, ansanm ak ki faktè fondamantal ki enfliyanse kalite manje moun chwazi manje.

Lauren Fiechtner, MD, MPH

  • Director, Pediatric Nutrition Center, Mass General Brigham for Children

The Greater Boston Food Bank, bank manje rejyon Boston an

The Greater Boston Food Bank jwenn manje pou plis pase 600 ajans nan tout eta a. Anpil nan manje sa yo gen ladan pwodui ki fre menm jan, si se pa pi fre, pase fwi ak legim yo jwenn nan yon makèt, Doktè Fiechtner, ki sèvi kòm Konseye Sante ak Rechèch nan The Greater Boston Food Bank.

“Anpil moun panse ak kote yo distribye manje gratis epi yo panse tousuit ak manje nan bwat. Men, se pa sa sèlman yo bay,” li ajoute.

Doktè. Fiechtner travay ak bank manje a pou fè yon sondaj nan tout eta a sou aksè ak ekite nan manje. Sondaj la mezire:

  • Ensekirite alimantè nan tout eta a
  • Sa ki anpeche moun jwenn manje ki bon pou sante
  • Patisipasyon nan pwogram èd pou manje gouvènman an finanse, tankou SNAP(pwogram èd pou achte manje) ak WIC (pwogram èd pou fanm, tibebe ak timoun)
  • Elèv ki enskri pou resevwa repa lekòl gouvènman federal la finanse

Li espere rechèch li a ka konvenk founisè asirans yo pou yo trete manje plis tankou medikaman. MassHealth, yon pwogram ki ka ede rezidan Massachusetts yo peye pou swen sante oswa jwenn avantaj sante, ka peye depans manje yo pandan plizyè mwa. Sepandan, kouvèti asirans sa a ka pa dire ase lontan pou satisfè bezwen yon pasyan.

“Ensekirite alimantè se yon pwoblèm ki dire lontan,” di Doktè Fiechtner ajoute. “Sa ka dire plizyè ane. Se poutèt sa nou bezwen pi byen konprann konbyen tan èd pou manje a ta dwe dire, efè manje ki bon pou sante sa yo genyen alontèm ak faktè ki enfliyanse sa moun manje.”

Òganizasyon ki baze nan kominote a

Si yon tès depistaj montre yon pasyan pa gen ase manje, ekip swen sante ak sèvis sosyal yo ka voye pasyan an nan youn nan plizyè òganizasyon patnè. Anpil nan yo resevwa manje nan men The Greater Boston Food Bank. Yo ka voye pasyan yo tou nan kote yo distribye manje gratis ak kwizin kote yo aprann fè manje nan MGH Revere HealthCare Center (si pasyan an resevwa swen nan MGH Revere), bay yon espesyalis nan nitrisyon nan Mass General Brigham oswa nan pwogram èd gouvènman an pou manje.

Se pa tout moun ki resevwa menm referans lan.

“Konsidere referans lan tankou yon preskripsyon,” di Doktè Wang di. “Se pa tout medikaman ki trete menm maladi a. Yon pasyan ki bezwen yon repa ki adapte medikalman pou dyabèt li ka bezwen sèvis yon òganizasyon ki pa nesesèman pral satisfè bezwen yon lòt moun. Manm ekip nou yo ka ede w jwenn òganizasyon ki koresponn ak bezwen ou.”

Mass General Brigham finanse plizyè pwogram manje òganizasyon patnè yo ofri, tankou:

  • About Fresh, yon pwogram manje fre: Yo ofri yon pwogram “Fresh Connect” ak yon pwogram “Fresh Truck. “Fresh Connect” ede òganizasyon swen sante yo kouvri pri manje ki an sante. Pwogram “Fresh Truck” (kamyon manje fre) sèvi ak ansyen otobis lekòl ki tounen mache mobil pou pote manje fre nan katye Boston yo.
  • Community Servings, yon òganizasyon ki bay repa: Yo bay repa ki adapte medikalman pou apeprè 264 moun ki gen maladi kwonik, men ki ka prevni. Yo bay 10 repa chak semèn pandan jiska 6 mwa, sitou nan kominote inegalite rasyal afekte yo.
  • La Colaborativa: Nan kwizin kominotè sa a nan Chelsea, Massachusetts, anplwaye yo prepare epi sèvi repa kominotè ki an sante. Yo montre moun kijan pou yo prepare repa ki bon pou sante epi yo bay kou sou nitrisyon.
  • GreenRoots: Yon kwizin ansèyman akote Urban Farm ak Jaden Kominotè Chelsea kote rezidan yo ka rasanble, bati kominote, aprann kijan pou yo fè pwòp pwodui pa yo, epi kwit manje fre ki an sante. Kwizin nan bay kou sou fason pou prepare manje ki ka ede anpeche ak kontwole maladi kwonik.
  • MGH Revere Food Pantry, kote yo distribye manje gratis: Bank manje a te louvri nan MGH Revere HealthCare Center an 2020. Li bay fanmi ki fè fas ak ensekirite alimantè manje ki baze sou plant ki deja pake. Li gen yon kwizin tou kote pasyan yo ka aprann prepare repa ki bon pou sante ak manje yo resevwa.
  • The Food Bank of Western Massachusetts, bank manje nan lwès Massachusetts: Bank manje a prepare epi pote repa ki adapte ak bezwen sante moun. Li bay lòt sèvis tou, tankou kou sou nitrisyon ak referans pou jwenn èd nan òganizasyon sèvis sosyal.
  • Salem Food Pantry, kote yo distribye manje gratis nan Salem: An patenarya ak North Shore Physicians Group, Salem Pantry bay aksè a mache mobil pop-up gratis chak semèn nan tout kominote Salem lan. Fanmi yo resevwa fwi ak legim fre gratis nan mache yo.
  • Phoenix Food Hub, yon sant èd pou manje: Yon pwojè kolaboratif ki dirije pa Greater Lynn Senior Services (GLSS) kòm yon pati nan Lynn Food Security Task Force. Pwojè a rasanble sipò ki gen rapò ak nitrisyon nan men òganizasyon atravè vil Lynn nan yon sèl espas 4,800 pye kare.

Pwochen etap nan estrateji Manje se Medikaman

An 2022, administrasyon Biden-Harris la te òganize premye konferans Mezon Blanch lan sou grangou, nitrisyon ak sante depi plis pase 50 ane. Nan kad konferans lan, Mass General Brigham te pran angajman pou bay USD 8.4 milyon pou ranfòse estrateji Manje se Medikaman li a.

Lajan sa a ede Mass General Brigham devlope travay òganizasyon patnè li yo nan kominote yo. Angajman sa a deja ankouraje chèchè nan tout sistèm swen sante a etidye gwo efè manje ka genyen sou sante.

Dènye travay yo gen ladan l:

  • Manje ki baze sou plant: Chèchè nan Mass General Brigham for Children te remake endèks mas kò timoun yo (BMI, yon mezi ki baze sou wotè ak pwa) te bese lè fanmi yo te resevwa pakè manje ki soti nan plant chak semèn nan MGH Revere Food Pantry. BMI estime nivo grès kò a dapre wotè ak pwa.
  • Manje ki sibi anpil tretman: Chèchè Mass General yo te dekouvri manje ki sibi anpil tretman ka ogmante risk pou yon aksidan vaskilè serebral (AVC) epi afekte fonksyònman sèvo a.

Doktè Taveras ak Fiechtner te lanse tou Healthy Weight Clinic(yon klinik pou ede timoun kenbe yon pwa ki bon pou sante) avèk American Academy of Pediatrics (AAP, yon òganizasyon doktè ki pran swen timoun). Sa pèmèt pasyan toupatou nan peyi a jwenn swen pou pwa timoun ki baze sou rechèch. Pwogram nan ankouraje fanmi yo pou yo bay priyorite yon èdtan aktivite chak jou pou timoun yo, ansanm ak repa ki balanse ak fwi ak legim. Li fòme tou pwofesyonèl sante yo sou fason pou adrese bezwen sosyal ki pa satisfè nan kominote yo. Se youn nan sis pwogram konsa Centers for Disease Control and Prevention (CDC, sant federal pou kontwòl ak prevansyon maladi) ak AAP rekonèt.

“Objektif chak sèvis nou ofri se adapte èd nou bay ak bezwen pasyan yo,” di Doktè Taveras di. “Plis nou ka konnen ak rezoud pwoblèm sosyal ki afekte sante moun, se plis nou espere sante ak byennèt pasyan yo ap amelyore.”

primary
internal
Aprann kijan Mass General Brigham fè tès depistaj epi trete pasyan yo pou ensekirite alimantè.
/content/unified-xwalk/ht/health-wellness/food-insecurity-screening