false

Jesyon dyabèt ak maladi atè kowonè

Moun ki kontribye
Marie McDonnell, MD
Yon doktè ak yon pasyan ap diskite ansanm.
/content/dam/unified-xwalk/cf/providers/253048

Dyabèt fè plis pase ogmante nivo sik nan san. Kondisyon kwonik sa a domaje veso sangen yo, sa ki ogmante risk ou genyen pou devlope maladi atè kowonè (CAD) ak pwoblèm kè ki ka mete lavi ou an danje.

Sant pou Kontwòl ak Prevansyon Maladi (CDC) estime ke 1 sou 20 Ameriken gen maladi atè kowonè. Se kalite maladi kè ki pi komen nan gason ak fanm.

Malerezman, dyabèt se yon faktè risk enpòtan pou maladi atè kowonè. Bon nouvèl la? Asosyasyon Kè Ameriken an konsidere dyabèt kòm youn nan faktè risk ki pi fasil pou kontwole.

Se poutèt sa doktè ki espesyalize nan dyabèt, doktè kè ak pwofesyonèl sante ki bay swen prensipal ap travay ansanm pou jere dyabèt ak maladi atè kowonè.

Marie McDonnell, MD, yon doktè ki espesyalize nan dyabèt nan Mass General Brigham, eksplike rapò ant de maladi sa yo ak fason pasyan yo ka amelyore sante yo.

“Yo mande espesyalis dyabèt yo de pli zan pli pou yo ede idantifye maladi kè, menm lè kè a pa ka ponpe san byen, lakay pasyan ki gen dyabèt,” Doktè a di. McDonnell di. Men yon apèsi sou sa k ap fèt pou jere de kondisyon kwonik sa yo.

Kijan dyabèt afekte veso sangen yo

Atè kowonè ou yo pote san, oksijèn ak eleman nitritif nan kè ou. Maladi atè kowonè rive lè depo plak ki fèt ak kolestewòl ak lòt sibstans akimile anndan mi atè yo. Atè yo vin mwens fleksib epi yo vin pi etwat (atè yo vin di), sa ki limite kantite san ki rive nan kè ou.

“Sik nan san ki wo fè veso sangen yo vin mwens elastik oswa fleksib tou, sa ki fè li pi difisil pou atè yo reziste kont plak,” doktè a di. McDonnell di. “Sa ogmante anflamasyon tou, sa ki ede plak kolestewòl yo fòme. Plis ou gen lontan ak dyabèt — menm lè medikaman kontwole l — se plis risk pou veso sangen ou yo domaje.”

Dyabèt se raman yon maladi ki vini pou kont li. Li komen pou moun gen lòt pwoblèm sante tou, tankou kolestewòl wo, tansyon wo oswa obezite. “Nenpòt nan pwoblèm sante sa yo ka domaje veso sangen yo poukont li,” Doktè a di. McDonnell di. “Men, lè ou gen de oswa plis nan pwoblèm sante sa yo, sa mete plis presyon sou kè ou ak veso sangen ou yo.”

Yon konbinezon dyabèt ak maladi atè kowonè se yon bagay ki espesyalman enkyetan. Domaj maladi sa yo fè nan veso sangen yo ka lakòz kriz kadyak, konjesyon serebral ak pwoblèm kote kè a pa ka ponpe san byen. Etid yo montre ke moun ki gen dyabèt gen jiska 4 fwa plis chans pou yo mouri akòz maladi kè pase moun ki pa gen dyabèt. E menm rezilta yo endike ke maladi atè kowonè se prensipal kòz lanmò nan moun ki gen dyabèt.

Nou konnen veso sangen yo an sante epi yo fonksyone pi byen lè nivo sik nan san an pi ba pase papòt 6.5% sa a.. Gen kèk moun ki bezwen GLP-1 ak lòt medikaman pou dyabèt pou bese sik nan san an nan yon nivo ki pi an sekirite.

Marie McDonnell, MD

  • Endocrinologist, Mass General Brigham

Sèvi ak medikaman GLP-1 pou kontwole dyabèt epi pwoteje kè ou

Kenbe sik nan san ou nan yon nivo ki bon pou sante ou ede pwoteje kè ou. Men, bon kontwòl sik nan san pou kont li pa ase. “Pou vrèman diminye risk pou ou gen yon pwoblèm kè grav, ou dwe jere kolestewòl wo, tansyon wo ak obezite,” Doktè a di. McDonnell di.

Medikaman ki aji tankou GLP-1 yo ede amelyore tout pwoblèm sante sa yo. Okòmansman devlope kòm yon tretman pou dyabèt, dwòg sa yo ede kò w fè ensilin, ki bese nivo sik nan san an. Jodi a, medikaman sa yo lajman konnen pou efè yo genyen sou pèdi pwa. “Pèdi pwa, sitou avèk èd medikaman sa yo, bese twa faktè prensipal ki kontribye nan maladi kè: sik nan san, kolestewòl ak tansyon,” Doktè a di. McDonnell di.

Men, pwa anplis se yon faktè ki ogmante risk maladi kè poukont li. Yon etid resan nan Mass General Brigham sijere ke medikaman GLP-1 ka diminye risk maladi kè menm lè ou pa gen dyabèt. Patisipan nan etid la ki te gen obezite (men ki pa t gen dyabèt) epi ki te pran medikaman an te wè yon rediksyon 20% nan atak kè ak atak nan sèvo. Yon lòt etid te jwenn ke pran medikaman GLP-1 apre operasyon pou fè san kontoune yon atè kowonè ki bouche diminye risk pou moun ki gen obezite ak maladi atè kowonè fè yon pwoblèm kè grav.

“Kit pwa ou nòmal kit ou gen pwa anplis, medikaman GLP-1 ka ede nenpòt moun ki gen dyabèt,” Doktè a di. McDonnell di. Pou pwoteje veso sangen yo, doktè yo vize pou yo jwenn rezilta A1C ki pi ba pase 6.5%. Yon tès san A1C bay yon mezi mwayèn kantite glikoz (sik) nan san ou sou yon peryòd twa mwa. Yon rezilta ki pi wo pase 6.5% endike dyabèt.

“Nou konnen veso sangen yo pi an sante epi yo fonksyone pi byen lè nivo sik nan san an pi ba pase 6.5%,” Doktè a di. McDonnell di. “Gen kèk moun ki bezwen medikaman GLP-1 ak lòt medikaman pou dyabèt pou bese sik nan san yo nan yon nivo ki pi an sekirite.”

Lòt fason pou pwoteje kè ou lè ou gen dyabèt

“Sa ou manje ede anpil pou kontwole sik nan san epi anpeche konjesyon serebral ak kriz kadyak,” Doktè a di. McDonnell di. “Eseye manje plis legim fre, fwi ak vyann mèg, epi manje mwens manje transfòme.”

Abitid sa yo ki bon pou kè ou ka ede tou:

primary
internal
Aprann plis sou fason pou jere maladi atè kowonè.
/content/unified-xwalk/ht/services/coronary-artery-disease